Keď v októbri 2006 slávnostne otvorili trnavský automobilový závod PSA Peugeot Citroën (dnes Stellantis Slovakia, pozn. red.), na okraji Zavara čakalo na prebudenie „pežoťácke“ sídlisko Poronda. Prvé byty stihli odovzdať zamestnancom automobilky ešte pred Vianocami. Postupne ich obsadili najmä zahraniční pracovníci.
Macedónec za zmrzlinovým pultom
Podľa údajov zo sčítania v roku 2021 je Zavar samosprávou s najvyšším podielom cudzincov. „V obci žije 2 383 obyvateľov, z toho je 371 cudzincov,“ priblížila hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder.
Zavar je prvou dedinou smere od Trnavy. Cesta, ktorá pretína polia, vedie popri automobilke. Už krátko popoludní pulzoval utorňajším centrom obce život. Ľudia mierili za sladkým osviežením v kornútku, požičať si knihy do knižnice, do zdravotného strediska alebo čakali na autobusový spoj. Na prvý pohľad nebolo po cudzincoch ani stopy.
Úplnou náhodou sme na jedného z nich natrafili v cukrárni. Macedónec Shani Fejzulai v nej predáva vlastnú zmrzlinu, v deň našej návštevy si mohli zákazníci vybrať z 15-tich príchutí. V Zavare pôsobí od roku 2018, no jeho príbeh sa od ostatných cudzincov líši.
Foto: Žaneta Mikulíková
„Už predtým som pracoval v Bratislave,“ prezrádza a zároveň vstáva, aby išiel obslúžiť zákazníka. Pôsobisko zmenil aj preto, že tu má bližšie ku kamarátov. Dosiaľ k nemu nebol nikto z miestnych nevraživý. Ako na zavolanie zdraví zdvihnutím ruky okoloidúcu ženu.
V Zavare však nebýva, do obce dochádza zo Serede. V Macedónsku naňho čaká manželka synom. Letné prázdniny však zvyknú tráviť na Slovensku. Viackrát sa rozprávali o tom, že by sa za ním presťahovali na Slovensko. „Rozhodnutie možno padne budúci rok, uvidíme,“ vraví.
Do obecného života sa nezapájajú
„Vnímam, že sa tu menia národnosti, no osobne sa ma to nedotýka. S cudzincami sa stretnem, keď idem na autobus, no to je málokedy,“ vraví Zavarčanka Vanesa (23). Ako dodáva, v minulosti sa niektorí cudzinci správali v ich obci veľmi nepríjemne. „Necítila som sa úplne bezpečne,“ dodáva.
O rozruch v obci sa nedávno postarali Indovia v turbanoch. „Dnes ich už s turbanmi nevídam, bolo to skôr v začiatkoch,“ približuje. Jedno z vysvetlení podľa nej je, že ich zrejme prestali nosiť. Môže byť za tým snaha prispôsobiť sa okoliu, v ktorom žijú.
Rokmi sa to zlepšilo
Trojica obecných poslancov sa však zhoduje, že situácia sa v dedine rokmi zlepšila. Hrany sa obrúsili, domáci sa čiastočne zvykli. Na obdobia, keď polícia mávala na sídlisko pravidelné výjazdy, už len spomínajú.
„Vnímam, že vzájomné vzťahy sa zlepšili,“ hovorí poslanec Marián Šeliga, no druhým dychom dodáva, že býva v inej časti obce ako zavarskí cudzinci. On sám sa spriatelil s niekoľkými Indmi. „Stretávame sa v kostole. S niektorými udržujeme priateľské vzťahy, píšeme si,“ opisuje.
Nielen on má dobré vzťahy s niektorými cudzincami. Aj jeho kamarát, ktorý kedysi býval na Poronde, si rozumel so srbskou komunitou, v niektorých prípadoch dokonca aj lepšie ako s miestnymi.
Konflikty podľa neho pramenia najmä z charakteru jednotlivých ľudí a nie z toho, odkiaľ pochádzajú. „Nehádzal by som preto cudzincov do jedného vreca. Určite sa medzi nimi nájdu konfliktné typy, ale aj priateľskí a milí ľudia.“ vraví poslanec.
„Zo začiatku to tu bol divoký západ. Každú chvíľu sme museli volať políciu,“ priblížila poslankyňa Elena Majtánová, ktorá býva v dotyku sídliska. Prvý prílev cudzincov zaznamenali v dedine v roku 2007. Zvykať si museli popri východniaroch najmä na Rumunov. Neskôr prišli aj Srbi. Bulhari, Macedónci či Ukrajinci.
„Počiatočné problémy boli možno spôsobené tým, že išlo o ľudí z náročného sociálneho prostredia a nie tým, že to boli cudzinci,“ myslí si poslankyňa Zuzana Moncmanová. Domácim strpčovali život napríklad kradnutím úrody zo záhrad. „Stalo sa aj to, že ľudia boli v noci hore, aby si strážili autá,“ uvádza niekoľko príkladov.
Napriek tomu, že sa situácia zmenila k lepšiemu, u niektorých Zavarčanov má sídlisko rovnako zlú reputáciu ako na začiatku. Poronda pritom podľa nej prechádza revitalizáciou. Cieľom je prebudovať ju na rezidenčnú štvrť pre rodiny.
Podľa starostu Lukáša Sochora k zlepšeniu situácie prispelo aj to, že v dedine zostali naozaj len tí, ktorí prišli na Slovensko za prácou. „Problémoví ľudia časom odišli. Nehovorím, že teraz problémy nie sú, ale je ich podstatne menej ako voľakedy,“ dodáva.
Niektorí si priviedli rodiny
Aj dnes, keď príde nová vlna cudzincov, podľa Majtánovej vždy istý čas trvá, kým sa situácia utrasie. Ak sa hneď pri úvodných nezhodách privolá niekoľkokrát polícia, cudzinci sa naučia, čo si môžu dovoliť a čo nie. V súčasnosti asi najviac zasahujú do života dedinčanov svojou hlučnosťou.
„Robia si tu rôzne „bašavely“, no väčšinou to býva počas dňa. Večer sa zvyčajne stíšia a ak nie, stačí zavolať políciu,“ podotýka poslankyňa. Iné výtržnosti nezaznamenala. Hlučnosť u cudzincov potvrdzuje aj Šeliga, napríklad v autobuse. Vníma to však ako ich prirodzenosť, s akou bežne fungujú vo svojej domovine.
Starosta spomenul situáciu okolo využívania futbalového tréningového ihriska s umelou trávou, ktoré nakoniec museli oplotiť. „Je určené pre profesionálne tréningy a verejnosť si na ňom môže zašportovať len za poplatok, no cudzinci to nevedeli pochopiť,“ opisuje Sochor. Ak by tam bol voľný pohyb, trávnik by sa mohol podľa neho znehodnotiť.
Dedinčania mali spočiatku obavy aj z príchodu Indov, ktorých je v dedine vidieť najmä v posledných mesiacoch. Ako Majtánová vraví, pre viacerých to bol kultúrny šok, keď ich videli prechádzať sa po uliciach v turbane. „Veľmi milo nás prekvapilo, že sú pokojní a úctiví. Uhnú sa aj na chodníku. Niektorí idú v tlupách a pomaly musíte skákať do jarku,“ opisuje.
Majtánovej napadli asi tri prípady, kedy sa za pracujúcim mužom prisťahovala do Zavara aj jeho rodina. „Majú tu prenajaté či kúpené domy, žijú tu s nami,“ podotýka. Osobne má dobré vzťahy s gruzínskou rodinou. „Sú to takmer susedia, takže si pomáhame, aj deti chodia spolu do školy,“ dodáva.
K prepájania komunít cez športové či kultúrno-spoločenské akcie nedochádza. V minulosti sa nejakí cudzinci zapísali do miestnemu futbalového klubu. V súčasnosti nefiguruje v klube žiadny hráč mimo Slovenska. Podľa starostu sa cudzinci do diania v dedine nezapájajú. „Na Poronde si žijú vlastným životom,“ dodáva.
Majtánová hovorí, že jej ideou je vytvoriť podujatie, na ktorom by jednotlivé národnosti žijúce v Zavare priblížili niečo zo svojej kultúry. Aj podľa Šeligu, ide o dobrú myšlienku, ktorá by mohla zblížiť cudzincov s miestnymi. Mnoho ľudí spoza hraníc sa tu však dlho neohreje. Buď sa vrátia domov alebo sa presunú za lepším platom.