Plochá dráha v Žarnovici je naozaj slovenským unikátom – žiadna iná u nás totiž už neexistuje. Myšlienka vybudovať ju začala vznikať po druhej svetovej vojne, kedy motorizácia v celom bývalom Československu napredovala veľmi rýchlo. V celej krajine vznikali rôzne oddiely a zastrešujúce organizácie, no a inak to nebolo ani v Žarnovici.
„Iniciátorom plochej dráhy bol František Majbo pochádzajúci z Pardubíc. Tie sú známe aj súťažou zlatej prilby, ktorá sa tam jazdí od roku 1929,“ hovorí predseda Speedway Clubu Žarnovica Martin Búri. Práve on má v meste, už viac ako dekádu, pod palcom organizačné veci súvisiace s týmto športom.
„Tu našiel pán Majbo viacerých nadšencov – spolu s Bohuslavom Dvořákom a ďalšími vybudovali ovál so škvárovým povrchom. Ten je v súčasnosti štrkovo pieskový,“ ukázal Búri na plochodrážny štadión, pri ktorom sme sa stretli. „Je to miesto, kde boli predtým sčasti bažiny a sčasti záhrady. Niekedy v roku 1949 tu začali s odvodňovaním, vysušovaním a budovaním oválu, v ktorého strede urobili futbalové ihrisko. Koncom augusta 1953 sa v Žarnovici mohli odjazdiť prvé preteky,“ vysvetlil. Objasnil, že išlo o dvojdňový program, počas ktorého sa súťažilo o Striebornú prilbu SNP.
„Mala to byť taká mladšia sestra slávnej Zlatej prilby v Pardubiciach. Jazdilo sa to na celoštátnej úrovni, čiže prišli sem tí najlepší pretekári z celého Československa. Štartoval tu Hugo Rosák, ktorý bol v tom čase u nás neprekonateľný, a ten to aj vyhral. Pozeralo sa na to asi 5-tisíc ľudí,“ povedal.
Rekordná návštevnosť
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia prišiel do Žarnovice inžinier Milan Šovčík, ktorý spojil národný podnik Preglejka s plochou dráhou, čím vznikla prepojenosť trvajúca takmer dvadsať rokov. Za ten čas prešiel štadión veľkým pokrokom, pričom tam začali organizovať majstrovstvá sveta aj Európy.
„Žarnovica si ako jediná na Slovensku udržala plochú dráhu aj počas náročných období a funguje dodnes. Unikátom je od roku 1985, kedy skončila takáto činnosť v obci Zohor,“ pokračoval Búri. Zároveň pripomenul, že v minulosti sme na našom území mali viac podobných štadiónov.
„Prvá takáto dráha sa na Slovensku odjazdila v roku 1931 v Košiciach. Tam sme našli, keď sme prehľadávali archívy, zmienky o dvoch dráhach. Vieme tiež o ďalších troch v Bratislave, no a jedny preteky sa konali, ešte pred vojnou, v Spišskej Novej Vsi,“ priblížil s tým, že sa súťažilo aj v Poprade, Banskej Bystrici, Piešťanoch či Partizánskom.
V Žarnovici organizovali prvé medzinárodné preteky v roku 1957. „Na tie časy bolo asi dosť výnimočné, že sa sem dostali jazdci z ďalekého Fínska, neskôr Švédska, Dánska a podobne. Prišlo sa na nich pozrieť aj rekordné množstvo divákov, až 20-tisíc,“ spomenul Búri veľkú návštevnosť.
„Vtedy tu bola len jedna malá drevená tribúna pre 400 ľudí, ktorá sa nachádzala v priestore štartu a cieľa. Vieme ale, že sa predalo 16-tisíc vstupeniek. Ďalší fanúšikovia však začali preliezať drevený plot, ktorý zlomili a vtrhli na štadión,“ povedal s úsmevom. Dnes by bolo také niečo asi nepredstaviteľné, no záujem o tento šport stále pretrváva. Momentálne vraj chodí najviac divákov na preteky majstrovstiev sveta. „Zvykne prísť asi 5-tisíc ľudí, čo je, v porovnaní s inými krajinami na takýchto podujatiach, slušné číslo,“ mieni organizátor.
Čítajte aj Nový Kaníkov hotel nad Klingerom? Ruinu pri tajchu zrovnali so zemou, exminister tam stavia apartmány
V súvislosti s masívnou návštevnosťou je spojená týfusová epidémia, ktorá v Žarnovici prepukla v roku 1958. Mesto malo vtedy niečo cez 3-tisíc obyvateľov, no keď sa na plochú dráhu „nahrnulo“ 18-tisíc divákov, vo veľkom teple, organizátori nezvládali zabezpečovať vodu s občerstvením.
„Ľudia preto začali piť z miestnej studne, ktorá bola v blízkosti štadióna. Nikto vtedy netušil, že voda odtiaľ na to nie je vhodná a prepukla tu týfusová epidémia. Nakazili sa nielen fanúšikovia, ale tiež jazdci. Choroba sa potom začala šíriť do celého Československa,“ priblížil Búri. Ozrejmil, že v karanténe skončilo celé mesto aj s okolím. Zatvorili školy, ľudia nemohli cestovať – dialo sa niečo veľmi podobné tomu, čo sme zažili počas nedávnej pandémie. Na štyri roky tam potom museli plochodrážnici prerušiť svoju činnosť. Ďalšie preteky zorganizovali až v roku 1962.
Adrenalín aj na tribúnach
Plochá dráha je zaujímavá tým, že sa jazdí na okruhu uzatvoreného štadióna, kde fanúšikovia vidia všetko z jedného miesta. Špeciálne motorky sú prispôsobené len na pretekársku trasu, čiže nemôžu sa „premávať“ po klasických cestách. Nemajú brzdy ani prevodovky, poháňané sú raketovým palivom – metanolom. Takáto motorka má spotrebu až 90 litrov. Jej zrýchlenie z 0 na 100 kilometrov trvá zhruba dve sekundy. Jazdci sú stále v šmyku, čo je pre nich, aj pre divákov na tribúnach, veľký adrenalín. Do zákrut, ktoré ohraničujú mantinely, sa rútia rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu. Namiesto toho, aby v tom momente uberali, jednoducho „vrknú“ plynom a pridajú ešte viac.
Tréningy s výbavou grátis
Záujem o plochú dráhu podľa Búriho v súčasnosti rastie. „Máme špičkového pretekára Martina Vaculíka, ktorý jazdí Speedway Grand Prix medzi najlepšími na svete. Registrujeme tiež nových fanúšikov, ktorí sa nám ozývajú z celého Slovenska. Prichádzajú sem a sú nadšení, keď to vidia naživo,“ tvrdí. Snažia sa prilákať aj mladú generáciu a talenty.
„Od roku 1967 tu fungovalo stredoslovenské výcvikové stredisko. V osemdesiatych rokoch tu bol veľký boom, no v deväťdesiatych prišiel úpadok. Boli obdobia, keď sme nemali vlastných pretekárov a museli za nás jazdiť českí, s našimi licenciami,“ vysvetlil.
V roku 2011 to znovu rozbehla partia okolo Martina Búriho a Jakuba Zliechovca. Dôraz kladú na výchovu mládeže, ktorej ponúkajú možnosť tréningov zadarmo. „Momentálne máme nakúpenú techniku, menšie motorky 125-ky, tiež klasické päťstovky. Začiatočníkom ponúkame potrebnú výbavu. Môžu sa u nás hlásiť deti od deväť rokov, dievčatá nevynímajúc. Všetko ponúkame bezplatne – spolu s trénerom, palivom a všetkým, čo k tomu patrí,“ hovorí šéf klubu.
Čítajte aj Vyskúšali sme cestu cez Donovaly: Čoskoro tam má vypuknúť peklo
Okrúhle sedemdesiatiny oslávia na plochej dráhe v nedeľu 30. júla bohatým programom priamo na žarnovickom štadióne. V rámci retro spomienok sú pozvaní bývalí jazdci a činovníci, ktorí sa zaslúžili o chod tohto unikátu.
„Urobíme sprievodný program s dychovou hudbou, zoskokom parašutistov, výstavou mapujúcou históriu plochej dráhy v našom meste a tiež starých motocyklov, na akých sa kedysi jazdilo. Okrem toho vystúpi trialista, no a budú tu aj rôzne detské atrakcie,“ vymenoval organizátor lákadlá pripravené na významné výročie. „Samozrejme, hlavné sú preteky. Zúčastní sa ich Martin Vaculík a ďalší jazdci z dvanástich krajín, ktorí sú pre fanúšikov tým najväčším ťahákom,“ uzavrel.