Do Košíc by celkovo malo prísť 6,6 milióna eur, Bratislava dostala 11 miliónov. Práve mestské časti sú v Bratislave aj v Košiciach prijímateľmi mimoriadneho príspevku. A práve tu nastal problém. Kým v hlavnom meste sa mestské časti s magistrátom dohodli na férovom prerozdelení peňazí, v Košiciach k tomu nedošlo.
Dôvodom sú politické nezhody medzi magistrátom a mestskými časťami, či skôr presnejšie starostami. Košický primátor Richard Polaček ešte v marci navrhoval, aby časť peňazí skončila v mestskom rozpočte. Keďže k dohode nedošlo, doteraz sa tak nestalo. Presnejšie povedané, na konci júla sa v kuloároch zrodila dohoda, že po rozdelení financií by každá mestská časť poslala mestu 10-percentnú „daň“ zo svojho príspevku. No nie každému starostovi sa to pozdáva.
Ukrajinka Maryna je vďačná mestu, mestskej časti aj Košičanom
Po vypuknutí vojny na Ukrajine zamierili na Slovensko desaťtisíce ukrajinských utečencov. Mnohí z nich skončili práve v Košiciach. Niektorí sa rozhodli ísť ďalej, iní ostali. Maryna Balyunova spolu s manželom približne pred rokom opustili mesto Černihiv.
„Leží pri ruskej aj bieloruskej hranici, bolo zničené na 70 percent,“ hovorí Maryna. V júli minulého roka sa jej spolu s manželom podarilo odísť na Slovensko, do Košíc. Maryna najprv pracovala ako humanitárna pracovníčka v Centre podpory pre Ukrajincov.
„Teraz pracujem v Červenom kríži ako manažérka komunitného centra pre duševné zdravie a psychosociálnu podporu. Nie je určené len pre odídencov, ale pre všetkých,“ vysvetľuje Maryna. Jej manžel našiel prácu v továrni ako zvárač oceľových konštrukcií. Spolu s ním sa snažia na diaľku podporiť rodinu, ktorá ostala na Ukrajine. „Ďakujeme mestu Košice aj mestskej časti Staré mesto. Košice sú krásne mesto, cítime tu podporu a sú tu zlatí ľudia,“ nešetrí chválou Maryna a dodáva, že spolu s manželom by tu radi ostali.
Čítajte viac Rok od vojny. Pozrite si najdôležitejšie čísla a fakty o Ukrajine: Slovensko patrí medzi špičky v pomoci
Košický primátor u premiéra
Paradoxne, nadšený nie je ani samotný magistrát. Primátor Polaček tento problém dokonca riešil priamo s premiérom. „Neochota mestských častí (MČ) vyčleniť aspoň časť peňazí mestu Košice z programu „Fast care“ prekvapila aj niektorých ministrov súčasnej úradníckej vlády. S primátorom na túto tému hovorili premiér Ľudovít Ódor ako aj nový minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Peter Balík. Ten vyjadril nespokojnosť s tým, že predstavitelia košických MČ postupujú v tomto prípade v rozpore s princípom solidarity, spravodlivosti a vyváženosti, čo je zároveň základným zmyslom prerozdeľovania eurofondov,“ informoval hovorca košického magistrátu Dušan Tokarčík.
Doplnil, že minister Balík tiež inicioval on-line stretnutie so starostami, kde sa im snažil vysvetliť situáciu, no ani po tomto stretnutí sa situácia nezmenila. „Mnohí starostovia mestských častí sú zároveň poslancami mestského zastupiteľstva a dobre vedia, v akej zlej finančnej kondícii sa mesto nachádza, pričom si muselo zobrať úver aby vôbec mohlo zostaviť vyrovnaný rozpočet a nezastaviť pritom plánované investície. Aj preto mesto Košice navrhuje MČ dohodu na prerozdelenie 6,6 milióna eur z príspevku za pomoc Ukrajinským občanom. V reakcii na to, niektoré mestské časti prisľúbili dať mestu 0, 5 a 10 percent z týchto zdrojov za podmienky, že tieto peniaze musia byť využité tak, ako sami navrhnú a výlučne na projekty v ich MČ. Rada starostov pritom prijala uznesenie, že MČ majú dať po vzore Hlavného mesta Bratislava mestu Košice polovicu z finančných prostriedkov, ktoré dostanú,“ vysvetlil Tokarčík.
V Košiciach sa centrum pre pomoc utečencom z Ukrajiny nachádzalo pri autobusovej a železničnej stanici.
Hovorca dodal, že ešte začiatkom roka uvažovalo samotné MIRRI, že prijímateľom pomoci bude priamo mesto Košice. Už vtedy podľa neho chceli viacerí starostovia MČ zaviazať mesto, aby polovica z týchto peňazí išla priamo do rozpočtu ich MČ. Starostovia však už nenamietali, keď vtedajšia ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová zmenila princíp prerozdelenia tak, že v Košiciach a Bratislave budú môcť čerpať tieto zdroje výlučne MČ a nie mestá.
„Hoci mesto Košice vynaložilo na pomoc odídencom z Ukrajiny podstatne viac finančných prostriedkov ako všetky naše mestské časti dokopy, ústretovo sme im po vzore Bratislavy navrhli, aby sme si získané financie z eurofondového programu „Fast care“ rozdelili na polovicu. V Bratislave s týmto postupom súhlasili všetky strany, pričom Hlavné mesto takýmto spôsobom získalo do rozpočtu 11 miliónov eur,“ povedal hovorca.
„Mesto Košice okamžite od začiatku ruskej agresie zareagovalo na potreby ukrajinských utečencov, čo nás stálo nemalé finančné a personálne kapacity. Aj v súčasnosti pokračujeme v tejto pomoci a utečencom poskytujeme služby v oblasti školstva, dopravy, bezpečnosti a celkovo nad rámec našich zákonných povinností vykonávame ich integráciu. Pripomíname, že za to nedostávame ani cent z podielových daní, keďže tieto služby neposkytujeme Košičanom, ale obyvateľom Ukrajiny,“ uzavrel hovorca.
Ako fungovala dotačná schéma MIRRI
Rezort informatizácie vo februári 2023 informoval, že výzva je určená pre spolu 1 447 miest a obcí z celého Slovenska, vrátane Bratislavského kraja. Paušálna podpora za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom je 100 eur na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak dostane obec či mesto maximálne 2 600 eur.
Samosprávy môžu žiadať o príspevok ako kompenzáciu za to, že poskytli pomoc pre utečencov z Ukrajiny v týchto oblastiach:
- základná materiálna pomoc
- materiálna pomoc pre deti a zdravotne hendikepovaných
- poskytovanie potravín a stravy
- doprava
- zdravotná a psychologická pomoc
- zabezpečenie potrebnej administratívy a informovania
- tlmočenie a prekladateľské služby
Čítajte aj Utečenci ako výzva i problém
Mesto nakoniec možno dostane vlastnú dotáciu
Mestské časti vidia problém inak. O prípadnom rozdelení s magistrátom vo výške 10 percent by mali hlasovaním rozhodnúť miestne zastupiteľstvá. Problém však má hlbšie korene. Ešte vo februári tohto roka, keď to vyzeralo tak, že príspevok dostane mesto, mal primátor Polaček starostom povedať, že môžu byť radi, ak vôbec dostanú 10 percent. Tento postoj sa mu ale vypomstil, keď sa rozhodlo o opaku. Navyše veľké mestské časti tvrdia, že nemajú dosť peňazí, ani kompetencií nielen na rozvoj, ale zabezpečovanie základných vecí, ktoré sú pre ich fungovanie nevyhnutné. Bratislava má v štatúte mesta definované percentuálne prerozdelenie podielových daní pre mestské časti. Košice nie.
Okrem mestskej časti KVP a časti Nad jazerom zabezpečuje opravy ciest a chodníkov, zimnú údržbu, či napríklad kosenie mesto. To sa nepáči starostom, ktorí majú oklieštené kompetencie a často sú v roli štatistov.
„Obyvatelia mestskej časti sa na mňa oprávnene obrátia s riešením nejakého problému. Napríklad, že treba niekde pokosiť, opraviť chodník, či schodisko. No ja, alebo zamestnanci mestského úradu sa môžeme akurát tak obrátiť s požiadavkou na magistrát. A potom to už závisí len od mesta, či a kedy problém vyrieši,“ vysvetľuje starosta mestskej časti Dargovských hrdinov Dominik Babušík.
„Obrazne povedané, jeden deň sa primátor zobudí s tým, že nám chce dať iba 10 eur, a druhý deň to môže byť dajme tomu 50. Nemáme definované, koľko finančných prostriedkov má mestská časť dostať, my si rozpočty tvoríme na základe minuloročných,“ tvrdí Babušík.
Čítajte aj Košickí poslanci odvolali šéfa dopravného podniku a vodičom zvýšili platy. Štrajková pohotovosť však pretrváva
Mestské časti sú tak potom podľa neho v roli rukojemníkov. „Ak niektorý starosta podporí primátora v určitom zámere, či projekte, môže rátať s riešením problémov vo svojej mestskej časti,“ povedal Babušík. Podľa neho je problém v štatúte mesta Košice. Jeho úpravou by sa problém vyriešil.
„Za každého obyvateľa s trvalým pobytom v našej mestskej časti získa mesto 560 eur. No mestská časť z nich dostane sumu 38 eur. Aj kvôli tomu sme v role štatistov a na výtlky, kosenie, či zimnú údržbu sa môžeme akurát sťažovať na magistráte,“ argumentuje starosta.
Dodal, že mestská časť dostane z Bruselu zhruba 350-tisíc eur. Pošle z nich „desiatok“ magistrátu? „Mesto nám nijako nepomáhalo so splatením dlhu, ktorý nás gniavil dlhé roky. Nakoniec sme ho splatili zo svojho rezervného fondu. Získané peniaze presunieme práve tam. No a určite nebudeme u nás hlasovať medzi prvými o tom, či nakoniec mestu prispejeme desiatimi percentami. Počkáme na ostatné mestské časti,“ dodal Babušík s tým, že malé mestské časti majú od mesta na fungovanie vyše 100 eur, no starajú sa o cintoríny, či zimnú údržbu komunikácií s výnimkou tých, po ktorých premávajú linky MHD.