Zelená oáza, ako nazvali projekt na Hurbanovej ulici v Čadci, vyrástla na sídlisku v priestoroch spustnutého vnútrobloku. Ten sa zmenil na záhradu, kde už vo vyvýšených záhonoch dozrela úroda. Čadčiansky primátor Matej Šimášek hovorí, že ľudia sa tam budú tešiť aj na plody ovocných stromov, kde si miestni môžu len tak posedieť alebo urobiť nejaké podujatie pre ostatných.
„Som rád, že sme tento projekt realizovali. Išlo o iniciatívu ľudí, ktorí žijú v dotknutom vnútrobloku a sami si to tam chceli oživiť. Okrem iného tam môžu grilovať, relaxovať, hrať sa s deťmi, no najmä si, vo verejnom priestore, vytvoria kus svojej záhradky,“ povedal primátor. Vysvetlil, že na začiatku išlo o podnet zanietených dobrovoľníkov, ktorí si sami urobili projektovú dokumentáciu a postupne si to tam skrášľovali, no potom sa zapojilo aj mesto.
Šimášek pokračoval, že samospráva prispela vybavením mimorozpočtových zdrojov z úradu vlády – konkrétne na to získali takmer 10-tisíc eur. „Celý ten proces to urýchlilo, pričom aktivita dobrovoľníkov mohla byť znásobená. Samozrejme, my môžeme poskytnúť infraštrukturálne a inštitucionálne zázemie, ale je veľmi dôležité, že dušu tomu priestoru dávajú tí ľudia,“ podčiarkol. Pripomenul, že s činnosťou zelenej oázy sú spojené tiež kultúrno-spoločenské akcie.
„Stretávali sme sa tam, pričom ruku k dielu priložil každý,“ povedal s tým, že ďalšie podobné projekty sa chystajú odštartovať už čoskoro. „Hurbanova ulica je prvá, no nie posledná,“ zdôraznil primátor.
Tešia sa aj na ovocie
Iniciátorkou nápadu na čadčianskom sídlisku je Barbora Kováčová, ktorá nám potvrdila, že prvú úrodu už pozbierali. V troch vyvýšených záhonoch si vraj ľudia zasadili všetko možné. „Kto ako prišiel, čo doniesol, to tam dal,“ usmiala sa. Takto si tam vypestovali mrkvu, cuketu, reďkovku, hrach aj paradajky. „Tým sa síce veľmi nedarilo, ale napríklad cukety sme mali na rozdávanie. Inak úrodu pojedli deti,“ povedala veselo. V druhej várke chcú dosadiť reďkovky a šalát, aby tam do zimy ešte niečo mali.
Jeden zo záhonov je bylinkový. „Je tam saturejka, medovka, pažítka, oregano, kôpor,“ vymenovala Kováčová. Ovocných stromov vysadili približne pätnásť. „Z nich dve čerešne, ostatné sú slivky a jablone. Koncipovali sme to tak, aby sme mali jarné, letné aj jesenné odrody. Stromčeky dodalo mesto a dobrovoľníci ich vysádzali. Takisto ovocné kríky – ríbezle, egreše, arónie,“ priblížila. Vzápätí upozornila, že u nich to nie je ako v iných mestách, kde väčšinou vznikajú oplotené komunitné záhrady.
„Ľudia tam majú presne určené, o čo sa kto stará a potom to pozbiera. My to máme trochu inak – tá naša je akoby otvorená. Dovolil nám to priestor medzi domami,“ hovorí. Aktívne sa do prác v ich záhrade zapája zhruba dvanásť ľudí. Keď sa intenzívne „brigádovalo“, zišlo sa ich tam do tridsať.
„Teraz si to vyžaduje starostlivosť na dennej báze. Polievať to chodievame asi piati, ktorí na to aj dozeráme. Ja som tu ale napríklad mesiac nebola a postarali sa o to susedia. Takže nie je to nič obmedzujúce, vieme si to rozdeliť,“ uzavrela.
Veľký záujem
Komunitná záhrada vznikla aj na Ulici Vladimíra Clementisa v Trnave. Primátor Peter Bročka o tom informoval ešte na jar s tým, že ide o súčasť rozsiahleho projektu s názvom Revitalizácia sídliskového dvora Agátka, čo je pomenovanie podľa tamojšieho kopca. Nachádza sa tam dvanásť vyšších a osem nižších záhonov, k dispozícii je aj prípojka na úžitkovú vodu a dve pitné fontánky. Pestovatelia dostali aj vlastný kompostér na rastlinný odpad. Záhrada je však oplotená a mimo prevádzkových hodín sa zamyká.
Čítajte aj Fico chce dva týždne po voľbách mlčať. Zožal za to kritiku od expertov
„Jej vybudovanie bolo do značnej miery financované z eurofondov, ktoré sme na túto investičnú akciu získali,“ uviedla hovorkyňa mesta Veronika Majtánová. Sumu však nekonkretizovala. „Záhrada si už teraz nevyžaduje výraznejšie náklady – rádovo len v desiatkach eur na drobnosti ako kľúče či infotabuľu s pravidlami jej prevádzky. Chod a ďalšie vybavenie, napríklad náradie, je už vo finančnej réžii samotných záhradkárov,“ vysvetlila. Pokračovala, že na odbore komunálnych služieb mestského úradu majú kolegu, ktorý má v rámci svojej agendy na starosti aj prípadné opravy.
„Záujem o priestor v záhrade bol veľmi veľký a prevyšoval počet záhonov, ktoré sa v nej nachádzajú. Počas svojej prvej sezóny tam pestuje, väčšinou zeleninu, bylinky a kvety, 35 záhradkárov. Úroda im, samozrejme, zostáva,“ objasnila Majtánová. Doplnila, že v budovaní komunitných záhrad budú pokračovať aj v ďalších mestských častiach.
Sereď má tiež podobnú aktivitu, ktorú na novom sídlisku Meander zastrešuje komunitné centrum Priestor. Jeho zástupkyňa Miroslava Sabová Dudášová priblížila, že pri jednom z činžiakov nemali žiadnu zeleň, preto tam, s pomocou susedov, vysadili stromy a bylinkový záhon.
„Sú tam tri lipy malolisté, ginko biloba, platan javorolistý, čerešňa pílkatá – sakura a päťdesiat kríkov vavrínovca. Okrem toho pribudol aj kvetináč s trvalkami a dva cyklostojany,“ povedala. Všetku prácu tam odviedli obyvatelia sídliska v spolupráci s dobrovoľníkmi z komunitného centra, s podporou a drobnohľadom arboristky.
„Financie na tento mestský zásah sme získali z Trnavského samosprávneho kraja cez Participatívny rozpočet, z Nadácie Orange a poskladali sa aj samotní obyvatelia sídliska. Tí sa aj následne o výsadbu starali, vďaka čomu je dodnes krásna a darí sa jej. Súčinné bolo aj mesto Sereď,“ uzavrela.