„Čo sa deje s jazierkom na Borovej hore? V týchto dňoch sa zafarbilo na bielo a zapácha na desiatky metrov,“ všimli si Zvolenčania, ktorí sa do spomínanej lokality „zatúlali“ počas svojej prechádzky. Niektorí reagovali, že nejde o nič zvláštne – keďže v jazierku je síra a celý rok bolo pomerne teplo, ide zrejme o chemickú reakciu. Farbu vraj takto mení viackrát do roka.
Areál bývalej ozdravovne, v ktorej sa od polovice päťdesiatych rokov minulého storočia liečili pacienti s tuberkulózou, sa nachádza v krásnom prostredí, len kúsok od zvolenského arboréta. Mesto ho získalo do svojho opätovného vlastníctva, od Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), pred piatimi rokmi – výmenou za pozemky pod župnými školami či cestami. „Radní“ hovorili o plánoch zrekonštruovať hlavnú budovu tak, aby slúžila na verejnoprospešný účel – ideálne v podobe denného stacionára pre seniorov. Doteraz však k tomu nedošlo. Lokalita je stále opustená, budovy vyzerajú ako v strašidelnom filme.
Keď sme sa na miesto išli pozrieť, už pred vstupom do areálu sme cítili zápach, ktorý spomínali Zvolenčania. Prešli sme popri niekdajšej vrátnici, ktorej chýbajú dvere a okná. Jej fasáda je posprejovaná, strecha v dezolátnom stave. Podobne sú na tom ďalšie dva objekty, ktoré sa v areáli nachádzajú. Konkrétne veľká hlavná budova, kde kedysi fungovala pľúcna nemocnica, a kúsok od nej je jednopodlažný „domček“. Tam sa vraj v minulosti venovali pacientom so srdcovými chorobami.
Rituálne miesto
Počas našej „výpravy“ nás sprevádzali len zvuky prírody – bzučiaci hmyz, štebotajúce vtáctvo, tečúci prameň vody či padajúce lístie. V jednej chvíli popri nás „prefrčal“ cyklista, prihovoriť sme sa mu nestihli.
Zafarbené jazierko sme si všimli hneď na začiatku, pekný pohľad naň sa nám naskytol z vyvýšeného miesta. Jeho hladina je momentálne naozaj biela ako mlieko. Sýto zelené vŕby a ostatné rastliny naokolo vytvárajú v tomto prostredí krásny kontrast.
Pri odchode sme natrafili na pani Ľubu, ktorá má v blízkosti opustenej liečebne záhradku. Časy, keď teraz už schátrané zdravotnícke zariadenie slúžilo pacientom, si pamätá veľmi dobre. „Tiež som sa tam raz liečila. Mala som zápal pľúc, pomohli mi,“ spomína. „Moja mama tam pracovala ako zdravotná sestra. Normálne to fungovalo ešte v osemdesiatych rokoch. Potom prišiel prevrat a vidíte, ako to dopadlo. Vyžadovalo si to opravy, no zrazu na nič neboli peniaze,“ zhodnotila. V súčasnosti tam podľa nej chodia miestni na prechádzky s deťmi, tiež psičkári so svojimi domácimi miláčikmi. „Ale prichádzajú až poobede, po práci. Ráno a doobeda tu býva pusto,“ uzavrela.
Mnohí sú presvedčení, že oblasť, v ktorej sa bývalé sanatórium nachádza, má nevyužitý potenciál. Borová hora je totiž cennou lokalitou prírodného bohatstva, no tiež významným archeologickým náleziskom. Nachádza sa na ostrožnom pahorku nad riekou Hron, pričom v jej susedstve je prehistorické sídlisko na terase Podborová. „Je tam potvrdené osídlenie už z mladšej a neskorej doby kamennej,“ hovorí archeológ Ján Beljak.
„Borová hora je travertínová kopa s viacerými vývermi minerálnej vody a jazierkom s mierne rádioaktívnou vodou, ktorá nikdy nezamŕza. Ľudí zaujala už v dobe bronzovej. Pre vtedy nevysvetliteľný jav sa jazierko stalo rituálnym miestom,“ vysvetlil Beljak.
Archeologický výskum z roku 2001 priniesol nové informácie aj zaujímavé nálezy. „Okrem iného šperky vyrobené z bronzu, zlatý drôt a veľké množstvo keramických fragmentov. Súvisia s osídlením pilinskej kultúry v dobe bronzovej. Tá do Zvolenskej kotliny expandovala z juhovýchodu, z oblasti Novohradu a Gemera,“ doplnil Beljak.
Chcú obnoviť pramene
Zvolenský primátor Vladimír Maňka potvrdil, že v schátranom areáli sa dnes nachádzajú tri objekty. „Najhodnotnejším z nich je funkcionalistická budova navrhnutá známym zvolenským architektom Gustávom Stadtruckerom. Tá bola v rámci kúpeľov využívaná ako ozdravovňa,“ uviedol. Zaujímalo nás, aké má mesto s týmto svojím majetkom plány.
„S novým programovacím obdobím v oblasti eurofondov prichádza šanca aj na rozsiahlejšiu revitalizáciu Borovej hory. Úzko spolupracujeme s BBSK, cez ktorého mechanizmus je možné žiadať o financie na tento účel,“ povedal primátor. Spresnil, že ide o sumu približne 550-tisíc eur, z ktorej by malo dôjsť k prvej fáze obnovy areálu. Zahŕňať by mala najmä úpravu tamojších prechádzkových trás, ktoré sú už v zlom stave.
Čítajte aj V unikátnej škole to žilo aj cez prázdniny. Sokoliarska šou pritiahla 20-tisíc ľudí
„Plánujeme tam tiež vybudovať oddychovú zónu s altánkom a novými lavičkami. Ešte výraznejšou úpravou prejde zeleň. Vzácne jazierko, ktorého dno pokrývajú hrubé bahenné nánosy, chceme vyčistiť. Uvažujeme aj o obnovení prameňov, z ktorých bolo kedysi možné naberať vodu,“ poznamenal Maňka.
„V minulosti tu boli úvahy o zriadení domova sociálnych služieb, takémuto riešeniu sa vôbec nebránime. Samozrejme, všetko je otvorené a my budeme hľadať čo najlepšie využitie Borovej hory,“ podčiarkol. Závisí to však od toho, či sa im podarí získať eurofondové zdroje aj na druhú etapu revitalizácie miesta.
„Mám na mysli obnovu spomínanej funkcionalistickej budovy. Samozrejme, jej charakter budeme musieť prispôsobiť podmienkam prípadnej výzvy,“ ozrejmil. Dovtedy sa vraj budú sústrediť na to, aby sa Borová hora stala príjemným miestom prechádzok, výletov a možno aj menších kultúrnych podujatí.
Pre menej náročných
Mierne rádioaktívny prameň Jazero vyviera na Borovej hore dodnes. Ďalšie dva pramene, ktoré nesú názov Pitný a Rosenauerov, sú v súčasnosti nefunkčné. Mestské liečebné kúpele tam existovali na prelome 19. a 20. storočia. V porovnaní so sliačskymi slúžili ľuďom skromnejších nárokov zo Zvolena a blízkeho okolia. Liečebné účinky minerálnych vôd užívali formou vaňových kúpeľov a pitných kúr. Kúpele pomáhali pri chorobách látkovej výmeny, boli tiež miestom výletov a stretávania celých zvolenských rodín. Osviežujúce borovohorské vody pili ľudia aj pri zažívacích ťažkostiach. K príprave vaňových kúpeľov sa čerpala voda z minerálneho prameňa Jazero.
Storočná balneologická tradícia bola prerušená zoštátnením kúpeľov v roku 1949. Vtedy tam vzniklo sanatórium pre pacientov s tuberkulózou, neskôr nemocničné oddelenie. Zariadenie prestalo slúžiť svojmu účelu v deväťdesiatych rokoch.