„Je to horšie. Každý týždeň tečie hrdzavá voda, a to nehovorím o bielej bielizni, ktorá je znehodnotená,“ upozornila na sociálnej sieti Zdenka. Iveta sa pridala s tým, že po vodárenskej akcii nevníma žiadny efekt. „Ako by sa nič neudialo,“ dodala. Podobné skúsenosti opísali aj ďalší.
„Tečie nám 90 percent času žltá voda. Keď som sa pýtala mesta, či evidujú nejakú poruchu, odporučili ma na vodárne, že mesto s tým nič nemá. Keď som volala na vodárne, povedali mi, že na danej ulici poruchu neevidujú a ani im nikto ohľadom toho nevolal, že sa mám obrátiť na správcu,“ priblížila Eva. Zmenu k lepšiemu však zaregistrovala Monika. „U nás je podstatne menej žltej vody, ako bolo pred výmenou,“ podotkla.
Pitie, varenie ani kúpanie nehrozilo
Rovnako sa vyjadrili aj ľudia, ktorých sme oslovili priamo v Galante. Problémy so zakalenou vodou majú podľa Norberta (43) dlhodobo. Od júla je to však podľa neho o niečo lepšie. Nečistá voda tečie zriedkavejšie a zafarbenie je tiež menej intenzívna. „Zakalená voda tiekla najmä počas víkendov, keď ľudia míňali viac vody. Stávalo sa to pravidelne,“ opisuje. Najviac viditeľné to bolo vtedy, keď sa voda napúšťala do vane.
Takto znečistenú vodu podľa neho nepili, „Máme filtračnú kanvicu a kupujeme aj balené vody.“ Keď zistili, že z kohútikov tečie špinavá voda, pračku radšej nepúšťali. Spomína si len na jeden prípad, keď sa prali plienky a tie sa zafarbili.
Zmenu k lepšiemu si všimol aj dôchodca Július (71). Problémy s hrdzavou vodou mali podľa jeho odhadu asi dva roky. „Okrem toho mala aj železitý zápach,“ podotýka. Radšej si kupoval detské dojčenské vody. „Používal som ich aj na varenie,“ približuje.
Čítajte aj Kašlú na zákaz a jazdia cez provizórny most pri Šoporni. Pre jeho poškodenie hrozí dočasná obchádzka pre všetkých
Voda podľa neho nebola dobrá ani na kúpanie. „Aj susedia v bytovke hovorili, že sa v nej nedá kúpať,“ dodáva. On sám preto riešil hygienu u svojej dcéry, ktorá problém s vodou vo svojej domácnosti nemala.
Sťažnosti na zakalenú vodu po júlovej výmene uzáverov a hydrantov podľa galantského primátora Petra Koleka zatiaľ neevidujú. „Problémy sú najmä vtedy, ak dôjde ma území mesta k poruche a odstaví sa určitá vetva vodovodu. Keď sa porucha opraví a voda sa opätovne spustí, dočasne môže tiecť v danej lokalite zakalená voda, na čo sú ľudia upozornení,“ vraví Kolek.
Masívnou výmenou uzáverov a hydrantov dosiahli v meste to, že zafarbená voda netečie všade. „Ak sa predtým niečo pokazilo, musela sa odstaviť štvrtina mesta, a preto sa javilo, že voda je žltá vo väčšej časti mesta. Teraz sa odstaví voda len tam, kde je problém“ dodáva Kolek
Verejný vodovod je starý desiatky rokov, poruchy preto nie sú výnimočnou situáciou. Podľa primátora však nie je poruchovosť potrubia vyššia ako v iných mestách. „Potrubia sú staré všade. Kde sa dá, tam sa vymieňajú,“ uzatvára.
Za farbu môže železo a mangán
Problémy so zakalenou vodou majú v tých mestách a obciach, ktoré sú zásobované vodou z vodného zdroja v Jelke. Západoslovenská vodárenská spoločnosť (ZsVS) potvrdzuje, že ide o dlhodobý problém.
„Zákalová udalosť vzniká rozvírením jemného materiálu, ktorý je nahromadený na stenách potrubia – ide najmä o častice železa a mangánu. Problematika zákalu je zložitejšia v tom, že sa z vodovodného potrubia uvoľňuje väčšinou nárazovo, vo forme takzvanej zákalovej udalosti. Napríklad pri náhlom odbere väčšieho množstva vody,“ vysvetľuje spoločnosť.
Foto: Žaneta Mikulíková
Jemný zákal sa podľa vodárov vytvára už na vodnom zdroji Jelka. Dôvodom je zmena tlaku, teplôt a oxidačno-redukčných podmienok. „Zákal vody spôsobujú aj nerozpustené anorganické látky ako ílové minerály, oxid kremičitý, hydratované oxidy železa a mangánu a iné,“ objasňujú.
Vzniknutý zákal je v prevažnej miere koloidného charakteru. Pri nižšom prúde pitnej vody vo vodovodnom potrubí dochádza k jeho usadzovaniu na stenách prívodného a najmä rozvodného vodovodného potrubia. Pri veľkom prúde zas môže dochádzať k ich uvoľňovaniu.
„Zakalenie vody, ktorú spôsobia usadené častice železa a mangánu nemajú vplyv na mikrobiologické znečistenie. Po odstránení úsadu táto voda svojou kvalitou vyhovuje platnej vyhláške. Je teda pitná,“ spresňuje dodávateľ vody.
V snahe zmierniť problém so zakalenou vodou, vodári vypracovali pre mestá Galanta a Šaľa matematický model tlakových a rýchlostných pomerov v rozvodnej sieti verejného vodovodu.
Čítajte aj Za zle zoperované koleno v Nitre môže dôchodca získať ďalšie odškodnenie. Súri ho však vek
„Na jeho základe sme vytypovali kritické miesta s možnosťou zákalových udalostí a vypracovali sme návrh na vytvorenie okrskov – samostatne oddeliteľných časti vodovodnej siete. Tie je možné v prípade pravidelnej údržby alebo havárie na potrubí účinnejšie prepláchnuť bez ovplyvnenia zvyšnej siete,“ priblížila spoločnosť.
Následne v teréne preverili funkčnosti hydrantov a uzatváracích armatúr na vodovodnom potrubí a v júli došlo k výmene nefunkčných zariadení. Nové boli osadené v súlade s novovytvorenými okrskami.
Na to majú nadväzovať aj ďalšie opatrenia vrátane výmeny prívodného vodovodného potrubia do Galanty, ktorá je momentálne v projektovej fáze. Vodári tiež plánujú na základe matematického modelu nastaviť účinnejšie preplachy vodovodu.
Ďalšie opatrenie zas súvisí s poloprevádzkovými pokusmi na úpravu vody v Jelke. „Na úplné odstránenie zákalu by boli potrebné investície v rádoch miliónov eur,“ zdôrazňujú vodárne. V minulosti sa spomínalo 10 miliónov eur na výmenu potrubia s dĺžkou asi 40 kilometrov.
Viac ako miliarda na modernizáciu
Obnova verejných vodovodov bude podľa ministerstva životného prostredia finančne podporená aj z prostriedkov EÚ, a to v rámci Programu Slovensko. „Na tento účel je vyčlenených vyše 78 miliónov eur,“ informoval envirorezort.
Súčasný stav verejných vodovodov si však vyžaduje oveľa vyššie investície. „Na základe údajov, ktoré poskytli vlastníci verejných vodovodov, bola vyčíslená celková finančná náročnosť obnovy podľa jednotlivých kategórií miery opotrebovania majetku v hodnote viac ako 1,4 miliardy eur,“ podotýka ministerstvo.
Zdôrazňuje však, že majitelia vodovodov majú povinnosť vytvárať si finančnú rezervu, a to odkladaním 40-tich percent z odpisov a prenájmu majetku. „Práve tieto peniaze môžu neskôr použiť na obnovu verejných vodovodov,“ dodáva.
Z Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenska na roky 2021 – 2027 podľa envirorezortu vyplýva, že opotrebovanosť majetku vodárenských spoločností používaného na výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody predstavuje 66 percent.
Priemerná životnosť vodovodného potrubia sa pohybuje okolo 50 rokov. „Na tomto poznatku je založená dynamika obnovy vodovodných sietí. To predstavuje potrebu ročne obnovovať 1,5 až 2 percentá z celkovej dĺžky prevádzkovaných potrubí,“ podotýka ministerstvo.
Zafarbená voda? Väčší problém sú časté poruchy, nemôžeme opraviť cesty
„My sme mali vodu niekedy až farby Kofoly,“ opisuje šaliansky primátor Jozef Belický. Keď si človek napustil vodu do pohára, znečistenie bolo ihneď pozorovateľné. Horšie to však bolo pri praní. Znečistená vodia tiekla najmä v období napúšťania bazénov či v prípade opätovného spustenia vody po jej odstávke z dôvodu opravy nejakej poruchy.
Vodári však podľa neho začali častejšie preplachovať potrubia. „Tým, že sa to preplachuje, tak to sčasti ustúpilo, ale úplne sa to odstrániť nedá,“ vraví. So zafarbenou vodou majú podľa neho problém všetky domácnosti, ktoré odoberajú vodu z Jelky.
Belický verí, že v tomto programovacom období sa ujdú financie aj vodárňam na renováciu vlastného majetku a že sa vymenia nielen rozvody ale najmä technológie pre chemické ošetrenie vody. „Potom by sa to dalo potlačiť. Existujú na to čistiarne, ale sú finančne veľmi náročné,“ dodáva.
Už ani v Seredi nie je problém so znečistenou vodou taký vypuklý ako v minulosti. „Asi pred dvomi či tromi tu obyvatelia iniciovali podpisové akcie, pretože špinavá voda tiekla veľmi často.“ približuje primátor Ondrej Kurbel.
Časť seredských sídlisk bola zásobovaná vodou z vlastných studní. „V súčasnosti je toho menej. Počet sťažností preto mohol stúpnuť po pripájaní jednotlivých lokalít na verejnú sieť. Vyšší tlak mohol spôsobiť, že sa usadeniny začali vo väčšej miere uvoľňovať,“ podotýka primátor.
Dnes je situácia citeľnej lepšia, aj podnetov na zakalenú vodu prichádza podľa Kurbela menej ako kedysi. „Predpokladám, že to súvisí s výmenou hlavného prívodného potrubia,“ myslí si.
Aj v Seredi sa problém zintenzívňuje s nástupom letného obdobia. Radnica sa preto snaží apelovať na obyvateľov, aby napúšťali bazény najmä v nočných hodinách. „Vtedy nie je taký veľký prietok vody, ktorý strháva z potrubia tie kaly,“ dodáva primátor.
Radnicu momentálne trápia skôr lokality, kde je vysoká poruchovosť vodovodných potrubí. „Dochádza k častým haváriám, kedy sú odpojené celé sídliská,“ zdôrazňuje. Problém nastáva aj pri hľadaní porúch, keďže sa to týka veľkých úsekov. Mestu to podľa jeho slov znemožňuje opravovať tamojšie komunikácie. „Ak by sme tam aj investovali do nového asfaltu, každú chvíľu je to rozkopávané,“ dopĺňa.