O svojom príbehu, ich ťažkom boji s vážnou chorobou a následnou záchranou banskobystrickými lekármi, sa rozrozprávali dve statočné dámy. V mladom veku sa ocitli na prahu smrti, no všetko sa na dobré obrátilo – dnes sú šťastnými matkami a manželkami, nový orgán im umožnil založiť si rodinu. Jedna z nich je dokonca menšou raritou aj v tom, že dieťatko porodila až po transplantácii. Je ňou Katka, ktorej pred pár dňami adresovala „Rooseveltka“ blahoželanie k jej siedmim narodeninám. Samozrejme, ide o symbolickú oslavu začiatku jej nového života.
Zvrat o 180 stupňov
„V októbri 2016 sa niekto rozhodol darovať pečeň svojho milovaného zosnulého človeka a mne dal šancu žiť. A tak som tu, 10. októbra som oslávila už v poradí svoje siedme nové narodeniny,“ hovorí dojímavo o svojom nezabudnuteľnom dátume Katka. Celé sa to však začalo už oveľa skôr. Keď mala šestnásť rokov, potvrdili jej viaceré diagnózy autoimunitného ochorenia, ktoré jej postupne „zožierali“ pečeň. Zdravotné problémy na nej najskôr nebolo vôbec vidieť. Časom ale začala chudnúť, žltla, strácala sily a vypadávali jej vlasy.
„Nemohla som chodiť do práce. Občas aj tých pár krokov po byte bolo veľmi náročných. Nemohla som spávať, deň mal sto hodín, no ja som nevládala ani čítať či počúvať rádio. Prestala som čokoľvek plánovať, lebo veď načo, ak sa toho nemusím dožiť,“ opísala svoje najťažšie chvíle.
„Koncom leta 2016 to už vyzeralo, že Vianoc sa pravdepodobne nedožijem. Aj som cítila, že dlho to už neutiahnem. Tak veľmi som nevládala,“ hovorí otvorene Katka. Zrazu však prišiel náhly zvrat. Našiel sa darca a v októbri jej chorú pečeň vymenili za novú, funkčnú a zdravú. Po úspešnej operácii sa jej život zmenil o 180 stupňov. Odvtedy všetko datuje ako „pred“ a „po“ transplantácii.
„Lebo sú to dva rôzne životy. Nielen v tom, že ten prvý končil, ale tiež v tom, že predtým mi v hlave na pozadí stále bežalo: Môžem zomrieť…, zatiaľ čo v tom po: Môžem čokoľvek budem chcieť. Zrazu plánujem nielen čo budem dnes jesť, ale tiež to, čo príde o rok, dva, o desať, keď budem stará,“ pokračuje Katka plná optimizmu. V jej novej „ére“ prišlo aj niečo, v čo už, istý čas, ani nedúfala.
„Žila som v tom, že ako chorá nikdy nebudem môcť mať deti. Nebolo to jednoduché, ale nakoniec sa to podarilo a teraz v izbe vedľa spí moja dcérka,“ spomenula svoj malý poklad. Podčiarkla, že ľuďom z Rooseveltovej nemocnice vďačí za veľa.
„Vďačím im za život. Niektorí z nich sa po tých dvadsiatich rokoch, čo tam chodím, už stali, viac menej, mojimi priateľmi. Prežili so mnou strach – báli sa so mnou aj o mňa,“ uzavrela rozcítene.
V cudzine to zanedbala
Bolestivým a ťažkým obdobím si prešla aj Andrea, ktorá sa ako deväťročné dievčatko dostala, kvôli stálemu krvácaniu z nosa, do nemocnice v Lučenci. Tam jej zistili zvýšené pečeňové testy. Začal sa kolotoč vyšetrení, pričom ďalšie dlhé roky ju mali pod kontrolou v Lučenci aj v Banskej Bystrici.
„Potom som na štyri roky odišla do zahraničia, kde som vôbec nebola sledovaná. Po návrate na Slovensko som mala dosť zvýšené pečeňové testy a prišiel aj náhly kolaps,“ hovorí o náročnom období. Najskôr ju hospitalizovali v Lučenci, no kvôli vážnemu stavu ju vo februári 2012 previezli do Banskej Bystrice. Do týždňa sa našiel darca a transplanovali jej tam pečeň. Už viac ako desať rokov teda funguje s novou.
„Bol to zaujímavý a zároveň úžasný zážitok. Vďaka skvelým lekárom a sestričkám z Rooseveltovej nemocnice môžem ďalej žiť a bojovať. Môžem vychovávať svoju nevlastnú dcéru, mohla som sa vydať, založiť si rodinu, pracovať,“ nešetrí emóciami Andrejka. Pripomína, že do Banskej Bystrice stále chodí na pravidelné kontroly. „K doktorke aj docentovi, ktorí mi poradia, povzbudia ma. Sú úžasní ako lekári a najmä ako ľudia, za čo som im veľmi vďačná,“ podčiarkla.
Vedenie nemocnice zdôrazňuje, že Andrejkin príbeh v sebe nesie aj ponaučenie, ktorým je nezanedbávať svoje zdravie. Stáva sa totiž, že pacienti k nim prídu naozaj v hodine dvanástej – s dlhotrvajúcimi problémami, ktoré neriešia a prehliadajú. S Andrejkou to dopadlo šťastne, no sú aj pacienti, ktorí majú dlhodobo neriešené problémy a už sa im nedá pomôcť.
Čakanie sa skrátilo
Banskobystrická „Rooseveltka“ je na Slovensku jedinou nemocnicou, v ktorej sa transplantuje pečeň a jedným zo štyroch centier, kde transplantujú obličky. Zároveň vykonávajú odbery orgánov, ktoré putujú tam, kde sú potrebné.
Prvú pečeň v Banskej Bystrici úspešne transplantovali v máji 1997. Pacientku s ťažkou cirhózou vtedy operoval tím odborníkov, pod vedením vtedajšieho vedúceho Transplantačného centra, profesora Ľudovíta Laca. Zákrok trval viac ako osem hodín, no napriek tomu, že prebehol úspešne, u 56-ročnej pacientky nastala infekčná komplikácia a po šestnástich dňoch od operácie umrela. Odvtedy tam vykonali množstvo ďalších náročných zákrokov, vďaka ktorým dostali ťažko chorí pacienti šancu žiť. Len vlani tam umožnili nový „štart“ s darovanou pečeňou 43 vážne chorým pacientom.
V banskobystrickej nemocnici funguje výmena pečene ako kontinuálny program od roku 2008. Transplantácia tohto orgánu je náročná svojou komplexnosťou. „Je to zložitý výkon, v ktorom je komprinovaná celá brušná – hepatobiliárna a cievna chirurgia. Veľmi zložitá je aj intenzivistická starostlivosť o pacienta. Ide o urgentné operácie, ktoré sa nedajú naplánovať, sú náročné na logistiku a personál, takmer vždy sa operuje v nočných hodinách,“ priblížil vedúci transplantačného centra, lekár Vladimír Baláž.
Čítajte aj Najnavštevovanejšiu jaskyňu po dlhej odstávke otvorili. Odhaľuje zákutia, ktoré si predtým turisti nevšimli
V Rooseveltke doteraz uskutočnili, celkovo, 394 transplantácií. Ide o zákrok, ktorý vráti ťažko chorého človeka späť do plnohodnotného života. Máloktorá liečba dokáže tak radikálne zvrátiť zdravotný stav.
Zaradenie pacienta na čakaciu listinu sa v ostatných rokoch skrátilo z deviatich mesiacov na tri, čo znamená vyššiu šancu na úspešnú transplantáciu. Ročná potreba tohto zákroku je v celosvetovom rozmedzí 10 až 20 transplantácií pečení na milión obyvateľov. Samozrejme, závisí to od množstva ochorení s tým súvisiacich v danej krajine, počtu pacientov na „čakačke“ a úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti. Prevažná väčšina takýchto pacientov na Slovensku sa tejto život zachraňujúcej operácie dočká.