Jedným z hlavných iniciátorov výzvy je starosta Trnavej Hory Pavel Kravec. Ten Pravde už pred štyrmi rokmi hovoril, že v obci majú doslova divočinu. Priblížil, že „macovia“ sa im potulujú tesne popri domoch a miestni tŕpnu, či nejakého nestretnú cestou do obchodu alebo zamestnania. Spomenul napríklad obyvateľku, ktorá ráno, keď išla do práce, natrafila na medvedicu s mladým. Nič netušiaca žena sa s nimi stretla, keď kráčala popri koľajniciach na vlakovú stanicu, pričom v blízkosti sú rodinné domy. Aj preto sa tam predtým vždy cítila bezpečne. To sa zmenilo, keď sa pred ňou, zrazu, z húštiny vynorili šelmy. Toto nepríjemné stretnutie nám vtedy opísala aj samotná aktérka.
„Zostali sme stáť zoči-voči, len desať krokov od seba. Zarazilo ma to, veď som absolútne nerátala s tým, že také niečo sa môže prihodiť v podstate v strede dediny,“ povedala Viera Beňová. „Medvedica hľadela priamo na mňa a vrčala. Od strachu sa mi triasli nohy,“ opísala adrenalínové chvíle. Pomaly začala cúvať, po pár krokoch sa otočila a „vzala nohy na plecia“. Uháňala odtiaľ so zlým pocitom, či nebezpečné zviera nemá za pätami a nezdrapne ju za plece. „Už nikdy viac to nechcem zažiť,“ dodala rozrušene. Potom ju do práce, pre istotu, začal autom voziť manžel.
Migrant s fľakom
Odvtedy sa vraj v Trnavej Hore nič nezmenilo, návštevy šeliem sa dokonca zintenzívnili. „Určite je ich početnosť, a priblíženia sa ku krajom obce, ak nie priamo do dediny, vyššia,“ tvrdí Kravec. Nedávno sa jeden „chlpáč“, doobeda, pohyboval v blízkosti základnej školy a rodinných domov. Miestnych preto vyzvali na opatrnosť. „Od ľudí sa o ďalších stretnutiach s medveďmi dozvedáme pravidelne. Nie všetky sú však hlásené. Niektoré sa k nám dostanú len cez sociálne siete, na ktorých sa viacerí o takéto zážitky podelia,“ vysvetlil. Takto sa šíria príbehy o tom, ako a kde niekto zahliadol medveďa.
„Nedávno k tomu došlo pri viacúčelovom ihrisku. Pravdepodobne sa maco išiel napiť, lebo je tam potok,“ mieni starosta. Pokračoval, že viacerí spozorovali tiež migrujúceho jedinca medzi Trnavou Horou a susednou Hronskou Dúbravou. „Dá sa identifikovať podľa bieleho fľaku na krku či chrbte. Ľudia ho už poznajú. V jedno nedeľné ráno ho, cestou na autobusovú zastávku, zahliadol aj chlapec, ktorý mal ísť do Žiaru nad Hronom na futbalový tréning. Radšej si to ale rozmyslel a vrátil sa domov,“ poznamenal starosta. Toho istého jedinca videl, počas ranného behu, aj správca neďalekého rekreačného zariadenia.
Fotografie z podobných stretnutí sú zachytené, pochopiteľne, len z veľkej diaľky. „V takejto vypätej situácii majú ľudia iné priority ako robiť kvalitné zábery,“ doplnil Kravec.
Starostka Hronskej Dúbravy Miriam Červienková potvrdila, že „migrant s fľakom“ sa promenáduje aj na ich území. „Na jeseň nám začali schádzať do dediny aj ďalšie. Najskôr na jednej strane, potom na druhej, tiež na hornom konci. Je to taký trojuholník,“ podotkla. Dokopy ich takto navštevuje asi päť kusov.
„Na vrchu dediny chová jeden statkár dobytok. Týždeň nám po obci behali kravy, ktoré odtiaľ vyplašil jeden macko,“ hovorí starostka. Vzápätí spomenula ďalší prípad. „Jedna rodina mi nahlásila, že v krásnu slnečnú nedeľu im prebehol cez záhradu medveď. Stalo sa to asi o tretej poobede. Z domu radšej ani nevyšli, poriadne ich to vystrašilo,“ povedala.
„Volala mi aj pani z okrajovej časti dediny s tým, že šelma driape pazúrmi o stojiská na kontajnery. Okolo záhradného plota jej porozhadzovala aj nejaké vedrá. Počula pri tom veľký hluk a fučanie, bála sa. Pozorovala to len z okna,“ priblížila starostka. „Minule mi tri dni po sebe volali ľudia o tretej poobede, keď išli z práce. Na veľkom parkovisku pri vstupe do našej obce videli medvede. Dúfame, že sa čoskoro poberú na zimný spánok a do ďalšej sezóny sa už začne tento problém riešiť,“ uzavrela.
Príklad z Chorvátska
Nielen Trnavá Hora, ale tiež Pitelová, Ihráč, Nevoľné, Hronská Dúbrava, Jastrabá, Kunešov, Slaská a Lutila sú obce, ktorých starostovia tvrdia, že ich obyvatelia sú ohrozovaní častými návštevami šeliem. Stáva sa to aj počas dňa, ľudia sa boja. Pripomínajú, že ide o dlhodobý problém, no regulácia medveďov je neustále odkladaná. Novej vláde preto spoločne poslali výzvu, aby ju zapracovala do svojho programového vyhlásenia.
„V žiarskom okrese patríme k obciam s najčastejším výskytom návštevnosti medveďa hnedého, čo potvrdzujú aj štatistiky zásahového tímu,“ uvádzajú starostovia v spoločnom stanovisku. Situácia je podľa nich tak kritická, že ľudia sa pri prechádzaní dedinou, dochádzke detí do školy, na nákup do obchodov či počas cesty do zamestnania, obávajú o svoju bezpečnosť už aj cez deň. S medveďom sa totiž stretávajú v intraviláne obcí.
Čítajte aj Kontajnery pre ľudí v Telgárte sú pripravené, no chýba elektrina. Nasťahujú sa, keď ju zapoja
„Spôsobujú škody na hospodárskych zvieratách, včelstvách, ovocných drevinách a dochádza k častým stretom občanov s medveďom,“ upozorňujú. Sú presvedčení, že je čas pristúpiť k adresnej regulácii problémových jedincov v kritických a pre ľudí nebezpečných oblastiach. „Podobne, ako je to v Chorvátsku, kde pri 1 000 žijúcich medveďoch povoľujú odstrel 70 až 140 jedincov ročne. Podobne je to v Slovinsku, kde pri počte 800 evidovaných kusov povolili odstrel od 47 do 183 šeliem. Napriek tomu tam ich populácia nie je ohrozená.
„Nepodporujeme odstrel hlboko v lesoch, no stotožňujeme sa s názorom odborníkov, ktorí upozorňujú na potrebu, aby sa lov medveďov realizoval na rozhraní ľudských sídiel a jadra biotopu,“ doplnili starostovia s tým, že aj šelma má svoju inteligenciu, pričom rozlišuje zdroje nebezpečenstva, ktorým by sa pre ňu mal stať aj človek.
Odbor komunikácie envirorezortu uviedol, že systémové riešenie regulácie veľkých šeliem je jednou z priorít podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. „Rovnako tak sa musí zlepšiť aj spolupráca ochranárov a poľovníckych združení, ktoré najlepšie poznajú regionálne problémy. O konkrétnejších opatreniach bude podpredseda vlády včas informovať,“ doplnilo komunikačné oddelenie.