Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry už na minulom pojednávaní uviedol, že je potrebné zvažovať mieru účasti obžalovanej na páchaní trestnej činnosti. Preto budú zvažovať spodnú hranicu trestnej sadzby. Tá je vraj na úrovni dvanásť rokov. V iných európskych krajinách za podobné skutky dostávajú manželky islamských bojovníkov štvorročné väzenie.
Renáte D. sa kladie za vinu, že odišla z Egypta za svojím manželom, kam zobrala svoje maloleté deti, ktoré potom podliehali výchove v rámci ISIS. Na jeho území sa pohybovali od roku 2015 až do pádu tejto organizácie v roku 2017. Obžalovaná je pre obzvlášť závažné zločiny založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, vojnového bezprávia a prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Na Slovensko ju vo februári, spolu s jej deťmi, dopravili na základe repatriácie slovenských občanov, ktorú zabezpečuje ministerstvo zahraničných vecí. Stíhaná je vo väzbe.
Čítajte viac Slovenka obžalovaná z terorizmu pred súdom: Pašeráci mi zobrali syna, miestni policajti nás bili. Vinu poprela
Imitácia podrezania krku
Proces s Renátou D. pokračoval na banskobystrickom súde výpoveďou ďalších svedkov. K slovu sa najskôr dostal znalec na náboženský extrémizmus, ktorého úlohou bolo posúdiť audiovizuálny materiál. V rokoch 2015 až 2017 žil v Iraku. V tom čase sa dostal aj do Sýrie, ktorej hranica bola priechodná. Prokurátor a senát sa ho pýtali na rôzne súvislosti s Islamským štátom a na jeho symboly. Spomenuli tiež videá zobrazujúce muža, ženu a dve deti – staršieho chlapca a mladšie dievčatko.
Na jednom zo záberov má chlapec na hlave čiernu šatku s nápisom: „Nie je Boha okrem Alaha.“. Pospevuje si pritom bojovú pieseň Islamského štátu. Zároveň imituje podrezávanie krku sestre. Znalec zhodnotil, že muž pracoval v zdravotníckom systéme Islamského štátu a z toho sa dá usúdiť, že bol aj jeho členom.
„Islamský štát mal záujem, aby sa na jeho územie dostávali kvalifikovaní odborníci, ktorých potreboval. Bol schopný im nasľubovať čokoľvek, rôzne benefity, no nezodpovedalo to skutočnosti – možno len v prvých rokoch. Keď sa rozširoval vojnový konflikt, už nie,“ priblížil znalec. Marketing Islamského štátu podľa neho fungoval v zmysle, že na jeho území je život bezpečný. „Prezentovali to fotografiami a videami, ktoré vyvolávali dojem, akoby ste išli na exotickú dovolenku,“ povedal.
Pokračoval, že keď sa tam dostala celá rodina, nebolo jej už umožnené komplet celej odísť. Ak, tak jednej osobe, no tá musela byť dôkladne preverená. Príbuzní aj rodina boli Islamským štátom považovaní za jednu jednotku, pričom od muža sa vyžadovalo členstvo. Tiež v prípade žien, ak mala manželka nejakú funkciu. Samozrejme, územie bolo možné opustiť nelegálne, prostredníctvom pašerákov.
Vo všeobecnosti podľa znalca platí, že moslimská žena musí rešpektovať manžela, ten má vždy posledné slovo. Doménou manželky je starostlivosť o domácnosť. „Ak manžel odíde kvôli práci do zahraničia, žena ho nemusí nasledovať. Je to na dohode medzi nimi, no opäť platí, že muž má posledné slovo,“ tvrdí. Ak hlava rodiny manželku požiada, aby ho nasledovala, môže to vraj odmietnuť. „Nemusí to byť hneď spojené s rozvodom. Ak by sa preň ale rozhodla, z hľadiska širšej islamskej rodiny by to nemuselo byť akceptované,“ doplnil znalec.
Pomáhala jej s cestou domov
Po ňom prišla do lavice svedkov Alexandra – kamarátka obžalovanej zo študentských čias, ktorá momentálne žije v Grécku. „Sme bývalé spolužiačky z vysokej školy. Spolu sme bývali aj na internáte v Rusku, kde sme sa, v roku 1996, skamarátili,“ potvrdila. Ozrejmila, že študovali ruštinu a v kontakte zostali dodnes. Pozná aj jej manžela.
Komunikáciu neprerušili ani počas Renátinho života v Egypte. „Viem, že tam bola šťastná, videla som to na nej. Ak by to bolo inak, všimla by som si to,“ povedala svedkyňa. Vedela aj to, keď odišiel jej muž do Sýrie. „Ona s ním nechcela ísť, hovorila mi to vtedy. Zostala bývať v manželovej rodine, ale nebolo to dobré. Nakoniec ju k odchodu dohnala finančná tieseň,“ vysvetlila. Keby vraj za ním nešla, zostala by odkázaná na jeho rodinu a cudziu krajinu. „No a jej syn bol na otca veľmi naviazaný. On ju tiež žiadal, aby išli do Sýrie. Manžel ju presvedčil aj videami s peknými zábermi z krajiny a domu, kde budú spolu bývať. Tvrdil, že sa tam nebojuje,“ podotkla.
V kontakte vraj boli aj počas Renátinho pobytu v Sýrii. „Najmä prvý rok. Potom, keď tam začali nálety, bol problém s internetom a už sme sa počuli len veľmi málo. Zvykla sa mi ozvať, ale nikdy to nebolo súvislé. Len mi stihla povedať, že je v poriadku,“ priblížila svedkyňa. Vie, že obžalovaná sa zaujímala o islam, no najmä kvôli tomu, že ide o náboženstvo jej detí.
Alexandra zopakovala, že informácie od Renáty mala neskôr len útržkové. Vie ale, že bola nešťastná. Mala problém aj s predpísaným oblečením. „Spomínala, že v tom ani nevie chodiť, vždy sa potkýna,“ pokračovala. „Keď bola v tábore, posielali sme si len zvukové správy,“ podotkla s tým, že s ňou preberala aj možnosti repatriácie.
„Snažila som sa, s našim bývalým spolužiakom z vysokej školy, nasmerovať jej mamu, ako jej pomôcť. Riešili sme tu úrady a jej cestu, aj s deťmi, domov,“ uviedla svedkyňa. S matkou obžalovanej, ktorá teraz vychováva Renátinu dnes jedenásťročnú dcéru, je vraj stále v kontakte. Dievčatku, ktoré chodí do štvrtého ročníka, totiž pomáha s domácimi úlohami. „Komunikujem s ňou cez skype. Slovenčinu už síce ovláda, no nepozná každé slovo,“ objasnila.
Čítajte aj Sudcu Klimenta budú disciplinárne stíhať pre konflikt na parkovisku
Otázku jej položila aj obžalovaná. „Za tie roky, čo ma poznáš, zistila si na mne nejaké zmeny, či mám blízko k násiliu, k radikalizácii a podobne?“ spýtala sa. „Nie,“ odvetila Alexandra. Následne sudca pojednávanie prerušil.
Advokát obžalovanej Rastislav Urbáni zhodnotil, že znalec zotrval na záveroch svojho posudku, ktorý podľa neho korešponduje s postojom Renáty D. v celej trestnej veci. „Mnoho vecí bolo vysvetlených a preukázalo sa, že obžalovaná v žiadnom prípade nebola radikalizovaná a u vonkoncom nie jej deti,“ povedal obhajca. „Jej kamarátka tiež potvrdzovala skutočnosti, ktoré obžalovaná od začiatku jej zadržania hovorila. Práve preto sme túto svedkyňu navrhli – aby verifikovala jej výpoveď,“ dodal.