Všetko, čo o hrade Glanzenberg vieme, odhalil archeologický výskum, ktorý v druhej polovici minulého storočia začalo realizovať Slovenské banské múzeum pod vedením Jozefa Labudu. „Keď som tam v roku 1981 prišiel, bol tam hustý porast, les,“ spomína Labuda. „Murivá sme zachytili už prvými sondami. Objavili sme objekty sídliskového charakteru, čo sme identifikovali aj podľa rôznych keramických či kovových predmetov. Našli sme tiež pracovné nástroje. Podľa nich sme vedeli, že tam žili ľudia spojení s baníctvom,“ hovorí. Ďalší výskum ukázal, že na vrcholových miestach sa nachádzali vojenské veže, čiže išlo o strategické miesto.
„V 12. storočí tam bola osada s jednoduchými baníkmi. Od 13. storočia sa tá lokalita zmenila na hrad. Postupne sa vybudovalo opevnenie, múry aj valy,“ spresnil Labuda. Objasnil, že v tomto banskom hrade býval komorský gróf – vysokopostavený kráľovský úradník, ktorý spravoval banské a hutnícke práce v celom Uhorsku a pre panovníka vyberal daň. Pôsobila tam aj vojenská posádka o sile 30 až 50 chlapov, ktorá strážila vyťaženú vzácnu rudu.
„Žili tam tiež slobodní ľudia, baníci aj remeselníci. Nechýbal dom skúšača rúd, ktorý bol v tom prostredí, po komorskom grófovi, druhou najdôležitejšou osobou. Testoval vzorky rúd ťažiarov a podľa obsahu drahých kovov ich vyplácal,“ vysvetlil archeológ.
Chránil pred zbojníkmi
V 15. storočí bol hrad vypálený. Po jeho obnove plnil už len vojenskú funkciu. Keďže mal vynikajúcu polohu, v časoch ohrozovania mesta Turkami, strážil prístupové cesty. Od 17. storočia začal pustnúť – hradné múry sa rozpadli, vrcholová plošina postupne zarástla vegetáciou.
„To miesto je veľmi vzácne. Podľa našich vedomostí ide o jediný známy banský hrad na Slovensku. Strážila sa v ňom vykopaná ruda pred zbojníkmi, ktorých tu behalo veľa,“ hovorí Igor Kuhn, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Banská Štiavnica. „Nachádzal sa tam mlyn na drvenie rudy, tiež metalurgická pec, kde vytavili vzácne kovy v podobe zlata a striebra,“ povedal.
Kuhn upozornil, že banský hrad Glanzenberg teraz širokej verejnosti priblíži virtuálna realita. „Vedeli sme, že tu máme niečo veľké, ale čo s tým? Je nám jasné, že nemôžeme uvažovať o fyzickej rekonštrukcii hradu, preto sme si vymysleli túto aplikáciu,“ pokračoval. Pripomenul, že novinka má slúžiť najmä turizmu a laickej verejnosti. „Virtuálna realita je zábava, s pomocou ktorej sa dozviete množstvo informácií o tom, čo sa na tom hrade dialo. Nechýbajú príbehy ľudí, ktorí v ňom žili, pričom ich rozpráva sprievodca v podobe rytiera,“ doplnil.
Zábavná prechádzka
Peter Marek zo spoločnosti V. I. S. I. O. N., ktorá aplikáciu vytvorila uviedol, že v domácich aj návštevníkoch chceli vzbudiť pocit, akoby stáli priamo v banskom hrade a mohli sa v ňom ľubovoľne pohybovať. „Použili sme technológiu rozšírenej reality, ktorá v inom projekte, a v takomto rozsahu, zatiaľ na Slovensku nie je,“ tvrdí.
Čítajte aj Bol arogantný a tiahol z neho alkohol. Lekárovi namerali 1,31 promile
Aplikáciu je možné stiahnuť si zadarmo. „S jej pomocou si v mobilnom telefóne zapnete kameru a obzeráte sa okolo seba. Náš kód, ktorý používa túto technológiu, umiestni do priestoru vo vašej blízkosti 3D model tohto hradu tak, že keď sa budete posúvať, priblížite sa k jeho jednotlivým častiam,“ opísal Marek, čo užívateľ môže očakávať. Súčasťou je aj malé prekvapenie. „Pripravili sme tam strážcu hradu, ktorý vás sprevádza na každom stanovišti a rozpráva zaujímavosti súvisiace s jeho históriou. Čiže o tom, ako hrad vznikol, kedy, s akým účelom a čím všetkým si prešiel,“ uzavrel.
Ako na to?
Mohutnú siluetu banského hradu môžete už zdiaľky obdivovať, keď na kopec Glanzenberg zacielite smartfónom zo štiavnickej Kalvárie, od Starého zámku alebo z Javiska pri Červenej studni. Na každom z týchto miest nájdete tabuľu s QR kódom, cez ktorý si aplikáciu stiahnete. Tieto frekventované miesta však slúžia iba na „navnadenie“ turistov k návšteve archeologickej lokality. Tam sa, priamo na torzách múrov, týči hrad vo svojej plnej kráse – vidíte ho zblízka aj z vnútra. Históriou vás, v audio či textovej podobe, sprevádza rytier. V mobile sa tiež objavia artefakty, ktoré tam vykopali archeológovia. Vizuálna rekonštrukcia hradu vznikla v spolupráci s historikmi, a je umeleckou interpretáciou existujúcich dát, keďže jeho skutočná podoba sa nezachovala.