Na chodbách zvolenskej nemocnice nie je ničím výnimočným stretnúť štvornohých canisterapeutov, ktorí už viac ako rok prichádzajú pravidelne do služby. V sprievode Miroslava Suju navštevujú vybrané oddelenia, aby spríjemnili deň a rozdali množstvo pozitívnej energie, ktorú hospitalizovaní pacienti tak veľmi potrebujú.
„Je dobré, keď ten istý psík navštevuje jedno zariadenie, lebo takto dôverne pozná priestory a cíti sa komfortne. Niekedy si pripadám, že som tam už zbytočný, lebo Amir a Mateo už presne vedia, kam majú ísť, kde sú izby a čo sa od nich očakáva,“ priblížil canisterapeut Miroslav Suja. Objasnil, že v neďalekej nemocnici v Krupine pracuje aj ďalší psík Bridge, ktorý je po potrebných skúškach nováčikom. Jeho štvornohým kolegom v „zácviku“ je aktuálne tiež „študent“ canisterapie Fido.
Chlpáči navštevujú obidve nemocnice štyrikrát týždenne. Ich „revírom“ sú neurologické, interné, detské a nadštandardné oddelenia, tiež dom ošetrovateľskej starostlivosti, onkologická ambulancia, stacionár aj krupinské oddelenie dlhodobo chorých.
Srdcervúce príbehy
Suja vysvetlil, že psíky sú pred každou návštevou nemocnice vykúpané a vyčesané. Keď mieria do onkologickej ambulancie či stacionára, sú aj dezinfikované. Samozrejmosťou sú pravidelné veterinárne kontroly.
Na každom oddelení strávia približne hodinu. Čas, ktorý psík pobudne pri každom pacientovi, je individuálny – podľa potreby. Niekedy pomáha už len svojou prítomnosťou a tým, že si k chorobou skúšanému človeku sadne či ľahne. Inokedy je prospešné hladkanie či priamo hra, kedy pacient požiada psíka, aby si poprosil maškrtu.
Aj keď sa môže zdať, že ide o jednostrannú službu, nie je to vždy tak. Nielen psíky pomáhajú svojou prítomnosťou pacientom, funguje to aj naopak – „maródi“ zase pomáhajú havkáčom v ich výcviku.
„Určite sa to dá vnímať ako obojstranná činnosť, keďže mladšie psíky vďaka tomu navštevujú, okrem iných zariadení a priestorov, aj nemocnicu. Každé prostredie je niečím špecifické, naučia sa tak niečo nové,“ hovorí Suja. Ten už za roky vykonávania canisterapie zažil množstvo úsmevných aj náročných situácií. Každú z nich vníma ako špeciálnu, lebo v ľuďoch zanechali pozitívne spomienky.
„Sú pacienti, ktorí sa pri pohľade na psíky rozplačú, iní si ich pýtajú rovno do postele. Úžasné sú reakcie detí,“ spomína zážitky z praxe. Dojímavé sú príbehy, keď chlpáčov zavolali k ťažkým prípadom, kedy príbuzní nevedeli, či sa ich blízky človek, veľký psičkár, dožije ďalšieho dňa.
„Vtedy sme psíka položili k nemu do postele a rodina zobrala ruku pacienta, ktorou ho hladkali. Bolo veľmi smutné, keď mi v ten večer napísali, že ich príbuzný zomrel. Zároveň však nesmierne ďakovali za možnosť prítomnosti psíka,“ hovorí Suja. Podľa neho je úžasné, že medzi prvé otázky pacientov, keď sú prijímaní na oddelenia, patrí, či prídu aj jeho štvornohí kamaráti. „To je ten moment, keď ma zahreje pri srdci a poviem si, že to spoločne so zvolenskou nemocnicou robíme správne,“ uzavrel.
Pozitívne ohlasy
Štvornohí sympaťáci pravidelne navštevujú aj seniorov či klientov v rôznych domovoch sociálnych zariadení. Mnohí si tam s nimi podávajú „ruky“, pričom ich so smiechom oslovujú: „Amir, Mateo, podaj mi labku“. No a vo zvolenskej nemocnici nechýbali ani počas návštevy Mikuláša, ktorému asistovali s pôsobivými anjelskými krídlami na svojich chrbtoch (video nájdete priložené k článku na pravda.sk).
Miroslav Suja je diplomovaný canisterapeut a absolvent špeciálnej pedagogicky na Masarykovej univerzite v Brne. Vyštudoval tiež patopsychológiu a prácu s klientom. Canisterapii sa venuje, s veľmi pozitívnymi referenciami, už viac ako šestnásť rokov. Pre Nemocnicu Agel Zvolen to bolo pre úspešný štart spolupráce kľúčové.
„S pánom Sujom spolupracujeme od októbra 2022. Odvtedy sme na tento druh terapie nazbierali naozaj veľké množstvo poďakovaní a pozitívnych ohlasov – či už od pacientov alebo rodinných príslušníkov,“ tvrdí riaditeľka nemocnice Ľudmila Veselá.
Čítajte aj Na Horehroní očakávajú nápor návštevníkov: Európsky šampionát nevynechá ani Kuzminová
„Psíky, rovnako ako pán Suja, sú veľkí profesionáli. Sú vychované a poslušné, čo je najlepšou vizitkou, ktorá hovorí sama za seba,“ mieni riaditeľka.
Canisterapia nabrala v ostatných rokoch na popularite. Nie každý canisterapeut však spĺňa to, čo by mal. „Je to nádherné poslanie, no tým, že je takáto terapia populárnou stáva sa, že ju začnú vykonávať aj ľudia bez príslušného vzdelania a praxe, dokonca so psíkmi bez dostatočného výcviku,“ upozorňuje Suja. Potom vraj dostáva spätnú väzbu, v ktorej ľudia vyjadria rozpaky, lebo nerozumejú priepastnému rozdielu medzi canisterapiou zažitou v minulosti a tou, ktorej sa venuje on.
„Musím preto vyjadriť veľký rešpekt zvolenskej nemocnici za to, že si tieto veci pred začatím spolupráce starostlivo preverila,“ poznamenal.
Psíkom sa Suja venuje už od šteniatok, kedy sú vyberané na základe povahových čŕt. Postupne sú vychovávané so zreteľom na službu, ktorú budú vykonávať.