Automobil Drndička zhotovil krátko po prvej svetovej vojne zámočník Michal Majer v obci Psiare. Tá bola v minulosti samostatnou dedinkou, no v súčastnosti patrí pod Hronský Beňadik. Práve tam, v centrálnej zóne, odhalili model, ktorého autorkou je umelecká kováčka Andrea Kosecová. Ochotne jej s tým pomáhali jej otec a brat.
„Veľmi im za to ďakujem, lebo ako som si uvedomila, tak som zaťala sekeru do tvrdšieho dreva, než som si pôvodne myslela,“ povedala pokorne. „Autíčko sme tvorili v našej dielni v Hajnáčke, čo je obec v okrese Rimavská Sobota. Pracovali sme na ňom zhruba päť mesiacov,“ poznamenala.
Zručnosti a vzťah k takejto tvorbe má tridsaťročná kováčka „v krvi“. Odmalička vraj sedávala v dielni pri svojom otcovi, pričom ho sledovala ako kuje. „Keď som mala dvanásť rokov, zakúrila som si tam a začala sama skúšať, či mi to pôjde. Potom som išla na strednú školu v Kremnici, kde som študovala umelecké kováčstvo a zámočníctvo. Neskôr som pokračovala v českom Turnove, kde som sa zamerala na umelecké odlievanie kovov,“ objasnila.
Hra na Flinstonovcov
Keďže nepracuje na sériových výrobách, každý jej projekt je vraj náročný. „Konkrétne toto autíčko si vyžadovalo veľa času a tvrdej roboty. Materiál naň som väčšinou zháňala v bežných železiarstvach,“ hovorí. Model zhotovovala na základe historických fotografií. „Nemala som žiadne technické výkresy ani nič podobné,“ zhodnotila Kosecová.
Jej dielo je podľa nej pojazdné. „Nemá síce motor, ale doma som sa na ňom vyvážala po dielni. Najskôr tak, že brat ma tlačil a ja som krútila volantom. No a kým v aute ešte nebola podlaha, zahrala som sa trošku na Flinstonovcov – nohami som sa posúvala dopredu, dozadu a šoférovala som si,“ priblížila so smiechom. Vysvetlila, že celé auto a jeho konštrukcia sú zo železa. „Je to žiarovo zinkované, takže to nebude hrdzavieť,“ podotkla.
Mladá umelkyňa pokračovala, že má veľmi rada výzvy a preto ju veľmi potešilo, keď ju s požiadavkou na túto prácu oslovili ľudia z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Gron. V minulosti už ale robila na viacerých väčších projektoch sôch a plastík. „Išlo napríklad o repliky šperkov hodejovského bronzového pokladu, dvojmetrového koníka stojaceho na zadných nohách, olejkára, teleskop a strom v Revúcej,“ spomenula niektoré svoje diela.
Výkonná riaditeľka Regiónu Gron Mária Veselá prezradila, že model prvého slovenského auta, ktorý je výsledkom ich rozvojového zámeru, stál 12-tisíc eur. „Projekty v regióne realizujeme v spolupráci s našimi členmi. Jedným z nich je aj obec Hronský Beňadik. Financie, vďaka ktorým mohla táto replika vzniknúť, pochádzajú z členského príspevku rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá je tiež naším členom,“ ozrejmila.
Nech sa páči, nasadnite
Na odhalenie novej Drndičky prišla aj Majerova vnučka Jozefína Košťálová. Čiperná deväťdesiattri ročná pani si zaspomínala, ako k starým rodičom chodievala na prázdniny a dobre si pamätá aj prvé slovenské auto. V ňom je zachytená, ako päťročná, aj na dobovej fotografii.
„Vtedy sme sa vybrali na krátky výlet. To autíčko bolo niečo vzácne, starý otec ho mal veľmi rád. Teší ma, že jeho výtvor si tu takto pripomenuli,“ povedala pani Jozefka. „So sestrou sme sa popri tom aute často hrávali. Dávali sme si pozor, aby sme na ňom niečo nepokazili,“ dodala.
Čítajte aj Mikaelu Shiffrinovú ohúrili slovenské šperky. Absolútne geniálna reakcia, teší sa známa návrhárka
Starosta Hronského Beňadika Imrich Rajčok hovorí, že Drndička je „kusom histórie“ ich obce. „Toto miesto jej právom patrí,“ ukázal na vystavený model. „Nech všetci vidia, akí tu žili šikovní ľudia. Popýšiť sa niečím podobným iná dedina nemôže,“ povedal hrdý starosta.
Mnohí sa možno pýtajú, prečo tento exponát nie je priamo v Psiaroch, ale v centre Beňadika. „Rozhodujúci bol fakt, že táto zóna je oveľa frekventovanejšia. Vďaka bazilike a benediktínskemu kláštoru tu vládne turistický ruch, stoja nám tu autobusy. V Psiaroch by sa to možno trošku stratilo,“ zdôvodnil Rajčok.
Drndička je vraj zámerne vystavená vonku, verejne, aby sa pri nej mohli odfotografovať všetci okoloidúci či turisti. „Môžu si do toho aj sadnúť, vyskúšať volant, zakrútiť ním. Samozrejme, budeme dávať pozor, aby sa to nezničilo. Údržba musí byť,“ doplnil starosta.
Osudové stretnutie s cárom
Michal Majer zostrojil svoje dielo podľa technickej dokumentácie auta bulharského cára Ferdinanda Coburga. Traduje sa, že keď sa mu na ceste do Svätého Antona pokazil pri Psiaroch jeho Mercedes, práve išiel okolo, na sedliackom voze ťahanom volkami, šikovný zámočník. Cára prekvapilo, že chlapík sa plynule dohovoril nemecky aj maďarsky a ešte viac, že sa ponúkol poruchu opraviť. Ferdinandov vodič si z Majera robil posmech, no na Coburga urobil dojem a dovolil mu, aby to skúsil. S ešte väčším obdivom na neho hľadel, keď sa Majerovi podarilo odstrániť poruchu len s pomocou nožíka, odrezanej kože z biča a kamienkov pozbieraných na ceste.
Keď sa cár opýtal, akú by chcel odmenu, Michal žiadal iba volant, štyri kolesá a dokumentáciu od automobilu. Šľachtic mu želanie splnil a všetko poslal z Budapešti. Zvyšok Majer vyrobil a odlial, so svojimi učňami a tovarišmi, vo svojej zámočníckej dielni. Okrem motora – ten mu odliali v Kachelmanových strojárňach vo Vyhniach.
Čítajte aj Fico: Matovič mal v kancelárii spis plný odposluchov z poľovníckej chaty. Už to stačí na zrušenie špeciálnej prokuratúry, tvrdí
Slovenské cesty vraj Drndička „brázdila“ do roku 1952, no potom skončila dosť neslávne – rozobratá na smetisku v Hronskom Beňadiku. Dokumenty ani komponenty z nej sa uchovať nepodarilo. Jediné, čo sa našlo, bol kus kapoty a stará tabuľka s poznávacou značkou.
Michal Majer (1881 – 1956) pochádzal z rodiny vzdelaného roľníka. Jeho výnimočné nadanie si všimli aj počas technických skúšok v Budapešti, ktorých sa zúčastnil, aby si mohol otvoriť zámočnícku dielňu. Neskôr tam dokonca vyučoval okolo osemdesiat mladých učňov. Oženil sa s Máriou, rodenou Capalajovou. Mali dve deti, syna a dcéru, ktorá ich obdarovala dvomi vnučkami (jednou z nich je pani Jozefína, pozn. red.). Miestna pamätníčka Terézia Rybárová si na majstra zámočníka spomína ako na nižšieho pána s fúzikmi, s dlhým kabátom, so striebornou paličkou a zmyslom pre humor.