Očakávaný Manuál pre ochranný odstrel medveďa hnedého zverejnilo ministerstvo životného prostredia na svojej stránke. Platí od začiatku marca. Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (SNS) zdôraznil, že tento sedemnásť stranový dokument sa netýka plošného odstrelu, ale zásahu v krízových situáciách. Čiže v prípade, keď sa medveď dostane do intravilánu a predstavuje reálne nebezpečenstvo pre ľudí a ich majetok. Vtedy vydá výnimku na odstrel ministerstvo. Tá je však zároveň potrebná aj od okresného úradu, ktorý preverí, či je v dotknutej oblasti takýto odstrel možný.
Vznik manuálu vysvetľuje ministerstvo nárastom počtu konfliktných situácií medveďa s človekom, čo je dôsledkom dlhodobého neriešenia problému s výskytom tejto šelmy v blízkosti ľudských obydlí. Nebezpečnú situáciu má na mieste, podľa dokumentu, koordinovať veliteľ zásahu. Môže ním byť člen Zásahového tímu pre medveďa hnedého alebo určený zamestnanec Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), správy národných parkov či správ chránených oblastí.
Nová nonstop linka
O nevyhnutnosti usmrtenia problémového jedinca môže rozhodnúť veliteľ zásahu po predchádzajúcom súhlase generálneho riaditeľa ŠOP SR alebo ním povereného zástupcu. „K odstrelu môže vykonávateľ pristúpiť len na základe priameho pokynu veliteľa v prípade, ak je pri ňom priamo zúčastnený, alebo na základe jeho preukázateľného pokynu formou SMS či mailu,“ píše sa v manuáli. V každom jednotlivo posudzovanom prípade musí ísť o identifikovaného jedinca, ktorého správanie je rizikové.
Na zefektívnenie nahlasovania rizík zriadi ŠOP SR operačné stredisko s novým telefónnym číslom 18 081, ktoré bude slúžiť nonstop. Ľudia naň majú hlásiť nebezpečné situácie súvisiace s útokom šelmy, ale aj škody, ktoré spôsobila. Naďalej však platí, že tieto udalosti môžu byť hlásené aj na už známe tiesňové linky 112, 158, 150 a 155. Počas rozhovoru s operátorom musí ohlasovateľ odpovedať na niekoľko štandardizovaných otázok a opísať situáciu, prípadne typ či rozsah zranení.
„Na základe posúdenia dostupných informácií operátor rozhodne, či si to vyžaduje operatívny výjazd. V prípade rizika kontaktuje všetky potrebné zložky,“ ozrejmuje dokument. Zároveň pripomína, že medzi zainteresovanými subjektmi sú v takýchto prípadoch policajti, užívatelia poľovných revírov, ktorí majú byť súčinní aj v prípade žiadosti o zabezpečenie strelca, samosprávy a vlastníci pozemkov. Ak je to potrebné, operačné stredisko okamžite kontaktuje aj záchrannú zdravotnú službu, psychológa či veterinára.
Čítajte aj Šimkovičová: Nedá sa overiť, či ľudia podpísaní pod výzvou na odstúpenie, naozaj existujú
Dokument upozorňuje tiež na to, že medveď je silná a inteligentná šelma – keď je postrelená, pokúša sa zaútočiť na objekt ohrozenia a je veľmi agresívna. Najbezpečnejšie je preto medveďa usmrtiť hneď prvým pokusom. „Šanca, že strelec bude mať čas na viac zásahov, je nízka. Vhodná príležitosť na umiestnenie rany a strely s úmyslom zasiahnuť správne miesto na tele medveďa trvá len niekoľko sekúnd. Je náročné neustále udržiavať pozornosť a nepremeškať vhodný moment na streľbu,“ uvádza manuál.
Pokyn na odstrel z obývačky?
K novinke z dielne envirorezotru majú viacerí výhrady. Medzi najväčších kritikov patrí Marián Hletko, jeden zo zakladajúcich členov zásahového tímu, ktorý bol donedávna zamestnancom ministerstva. Podľa neho je tento dlho očakávaný dokument nepodarenou slohovou prácou, ktorá žiadny pozitívny efekt pri riešení problematiky medveďa na Slovensku neprinesie. Na sociálnej sieti komentoval Hletko celý manuál s určitou dávkou irónie.
„Veliteľ zásahu, ktorý je na jednej strane zodpovedný za koordináciu ozbrojených a záchranných zložiek na mieste zásahu, môže na ďalšej strane vydať pokyn na odstrel medveďa esemeskou zo svojej obývačky,“ poukázal na detail. „Dozviete sa tiež paušalizované tvrdenie, že postrelená šelma sa pokúša zaútočiť na strelca. Autori tak sami priznávajú veľké riziko takýchto zásahov v intraviláne,“ tvrdí. Počas jeho pôsobenia v zásahovom tíme vraj elimináciu medveďa vždy vykonávali s ohľadom na bezpečnosť účastníkov, ale aj miestnych obyvateľov.
„Používali sme špeciálne odchytové zariadenia, v ktorých sme medveďa následne uspali a bezbolestne utratili za prítomnosti veterinára. Autori manuálu akoby nechceli akceptovať fakt, že medveď v odchytáku je od ľudí bezpečne izolovaný, zatiaľ čo postrelený je závažným rizikom pre všetkých prítomných,“ podčiarkol Hletko. „Pod toto dielo sa jeho autori hanbili čo i len podpísať,“ dodal.
Čítajte aj Výskumník Navrátil: Prahe bude bližšia Varšava ako Bratislava. Diplomacia je o symboloch. Zhoršia sa naše vzťahy s Českom?
Manuál sa nepozdáva ani iniciatíve My sme les. „Považujeme ho za nepodarok, hlavne však nerieši príčinu. Medvede k obciam totiž často aktívne lákajú priamo ľudia medzi nami,“ reagovala iniciatíva. Pokračovala, že nedávno sa k nim dostali fotografie z Oravy, ktoré zachytávajú dve mŕtve ovce pohodené na lúke. „Niekto ich zakryl konármi, aby ich nemohli odniesť menšie zvieratá ako líška. Silný zápach mŕtvych zvierat má lákať medvede a vlky,“ mienia členovia iniciatívy.
Mrzí ich vraj, že minister a jeho tím neriešia lákanie medveďov k obciam. Naopak, svojím privieraním očí nad tým prispievajú k vzniku vysoko rizikových situácií, kedy sa medvede na Slovensku učia chodiť do dedín. „Zastrelenie problémového medveďa v nich je riskantné a drahé. Najmä ale nezastaví chodenie nových jedincov do obcí. Problém bude pokračovať, možno sa ešte zväčšovať,“ uzatvára My sme les.
Starostovia to vítajú
Starosta podpolianskej obce Kriváň Imrich Paľko má na celú vec iný názor. Už v minulosti sa nechal počuť, že šeliem je neúnosne veľa a treba ich eliminovať. „Ak medveď niekoho napadne, ničí majetok, robí škody a nedovolí nám tu hospodáriť, ide o relevantné dôvody, aby sa mohol uloviť. Veď my nie sme vrahovia medveďov, ale už s tým niečo robme a nechajte nás tu žiť,“ povedal pred takmer dvomi rokmi na konferencii, ktorú kvôli tejto problematike zorganizovali, s účasťou odborníkov, v Očovej.
Paľko sa v rovnakom duchu vyjadruje aj v súčasnosti. S novovzniknutým manuálom, ktorý hovorí o možnosti odstrelu, keď sa medveď dostane do intravilánu a predstavuje nebezpečenstvo, súhlasí. „V našej obci ten problém pretrváva. Mne je jedno, či tie medvede ochranári niekam odvezú, zoberú si ich domov, ale nech nás to nezaťažuje. Ak to má ohrozovať ľudí v intravilánoch, musí prísť riešenie,“ zhodnotil. Slová o lákaní šeliem nechápe. „Ja medvede plne rešpektujem, ale v dedine nemajú čo robiť. Nikto ich tam nevábi,“ podčiarkol.
„Sme dedina ďaleko od väčších lesov. Napriek tomu sme tu mali medveďa z jednej strany, aj samicu s mladými z druhej. Keď sme zavolali zásahový tím, trvalo tri dni, kým prišli a potom len chodili a hľadali. Nič sa nevyriešilo,“ podotkol dúfajúc, že sa to teraz zmení.
Starostka obce Poniky Jana Ondrejková sa teší, že aj keď podľa nej stále nejde o komplexné riešenie, veci sa hýbu. Zvlášť, keď stretnutia s medveďom jej, najmä počas jarných a letných mesiacov, hlásia miestni na pravidelnej báze. „Ak sa šelma dostane do obývaného územia, musí sa nejako vyhnať alebo eliminovať jej prítomnosť,“ povedala. Odmieta tvrdenie, že príčinou tohto problému je lákanie. „Žijem tu už dosť dlho. Od mojich detských čias si pamätám, že sa tu vždy pestovala kukurica, jačmeň, pšenica – a medvede tu neboli,“ poznamenala. Vzápätí poukázala na paradox.
„Ministerstvo životného prostredia v minulosti nariadilo, aby mali ľudia kompostéry na zelený a drobný kuchynský odpad. Teda šupky zo zemiakov, jabĺk a podobne. Máme ich v záhradách. Nie je to pre zver vnadisko?“ pýta sa starostka.
Na riešenie problémov s medveďmi často apeloval aj banskobystrický vicežupan a parlamentný poslanec Roman Malatinec (Hlas). „Každý jeden krok k bezpečnosti obyvateľstva vo vzťahu k veľkým šelmám je dobrý. Len nech netrvá dlho, kým sa rozhodne, že ide o synantropného medveďa. Veď keď sa do regiónu vráti dva či tri razy, škody narastajú,“ hovorí.
Malatinec oceňuje, že podľa manuálu by mal byť zásah adekvátny a čím skôr. „Myslím si, že aj v spolupráci s poľovnými združeniami by to mohlo celkom fungovať,“ konštatoval. Na druhej strane bude podľa neho odstrel v intraviláne dosť náročný. „Podráždená šelma v dedine môže byť nebezpečná. Malo by sa prehodnotiť, kde a akým spôsobom sa bude realizovať jej usmrtenie,“ dodal.