Fiľakovský hrad sa nad mestom vypína od 13. storočia a dodnes je jeho dominantou. Napriek jeho pravidelnej údržbe si však vyžaduje aj veľké rekonštrukčné práce, ktoré nie je možné robiť bez potrebného „balíka“ peňazí. Vždy, keď sa nejaký podarí samospráve získať, postupuje v ďalšej obnove. Na Bebekovej bašte, v ktorej sa nachádzajú expozície, tak pred pár rokmi vymenili šindľovú krytinu. Zastrešili aj delovú baštu a pred pár rokmi zrevitalizovali podhradie, kde pribudlo nové parkovisko a toalety.
Vo veľkosti päste
Primátor Attila Agócs potvrdil, že zo starých múrov občas padajú kamene, no nejde o nič dramatické. Nebudeme odkláňať dopravu ani nič podobné. Nedá sa to porovnať s padajúcimi veľkými balvanmi zo Strečna. Tie skalky u nás majú možno veľkosť päste,“ priblížil. Podčiarkol, že hradby sa im určite nerútia.
„Vždy, keď sa po zime rozmrazujú múry, dochádza k uvoľneniu, ale nemyslím si, že by to ohrozovalo ľudí,“ poznamenal. Objasnil, že kamene tam padajú každoročne, najmä na prelome februára a marca. „Podľa toho, kedy sa začne rozpúšťať mráz,“ podotkol.
V časti, kde k tomu dochádza, je umiestnená informačná tabuľka s upozornením, aby si tam ľudia pre istotu dávali pozor. „Niektorí si tam odstavujú autá, lebo je to len niekoľko metrov od nášho plateného parkoviska. Naše oficiálne je v bezpečnej vzdialenosti, zásah kameňmi mu nehrozí. Čiže doplatiť na to môžu skôr tí, ktorí chcú ušetriť,“ mieni Agócs.
Mesto, ktoré hrad vlastní a je zriaďovateľom tamojšieho múzea, plánuje situáciu riešiť, no opravy sa zrejme dočkajú skôr múry z vnútornej strany. „Chceme podať projekt v rámci územnej stratégie BBSK, čakáme ešte na výzvu. Ak budeme úspešní, peniaze pôjdu na obnovu horného hradu, ale zo strany nádvoria. Čiže z vnútra, kde sa nám ročne otočí zhruba 30-tisíc návštevníkov,“ ozrejmil primátor. Pripomenul, že z vonkajšej strany si to vyžaduje oveľa väčšie výdavky.
„Išlo by o projekt na ďalšie desaťročia. Všetko je to na tej hradnej skale, takže by sa tam museli inštalovať lešenia v komplikovanom teréne a výške,“ zdôvodnil. „Samozrejme, ak sa raz dostaneme tak ďaleko, že budeme vedieť získať prostriedky aj na tú časť, budeme sa tomu venovať. Musíme si ale nastaviť nejaké priority, lebo tie isté kamene padajú, keď to rozmŕza, aj smerom dovnútra,“ uzavrel primátor.
Patril aj Matúšovi Čákovi
Prvá písomná zmienka o Fiľakovskom hrade pochádza z roku 1242, keď odolala tatárskym nájazdom. Zhruba v tomto období bol jeho majiteľom lúpežný rytier Fulko. Neskôr hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi nimi aj Matúš Čák Trenčiansky. Istý čas bol kráľovským majetkom, potom prešiel do rúk Peréniovcov, neskôr Bebekovcov.
V roku 1554 ho obsadili Turci, ktorí tam zostali dlhých 39 rokov. Potom ich vyhnali cisárovi vojaci a následne hrad spravovala habsburská armáda. Postupne sa tam vystriedali kapitáni Tomáš Bosniak, František Vešeléni, Adam Vešeléni a Štefan Koháry. Počas protihabsburského povstania hrad s výdatnou pomocou Turkov dobyl Imrich Tököli. Po jeho roztržke s budínskym pašom hrad v roku 1682 vyhorel, odvtedy ležal v ruinách.
Najhoršie je na tom veža
Riaditeľka Hradného múzea Fiľakovo Viktória Tittonová hovorí, že príčina padajúcich kameňov je jasná. „Je to starý hrad postavený z vulkanického kameňa. Ide o typ tufovej horniny, ktorá sa sama o sebe rozpadáva. Nie je to ako bazalt, z ktorého kociek vybudovali neďaleký Hrad Šomoška,“ povedala riaditeľka.
„Tým, že sa to tu zvetráva, kameň sa rozpadne,“ pokračovala. K najnebezpečnejším častiam fiľakovskej pamiatky podľa nej patrí najstaršia časť horného hradu. „Je tam Hajdúcka veža, ktorá je v dosť zlom stave. Práve odtiaľ padajú kamene na severozápadnú stranu,“ vysvetlila. Verí, že mestu sa podarí získať peniaze na projekt spomínaný primátorom, pričom zrevitalizujú aspoň vnútornú časť dotknutej veže.
Čítajte aj Kuriózny oznam zakazoval medveďom vstup do dediny. Po pár dňoch ho niekto „šlohol“
Sprievodca na hrade Patrik Kasza nás zaviedol na miesto, kde presne kamene padajú. „Uvoľňujú sa na konci zimy, začiatkom jari a potom sa skotúľajú sem, na tento chodník,“ ukázal rukou na bod, kde sme sa práve nachádzali. „Hajdúcka veža má už zvetrané murivo a skaly. Je to najdávnejšie rekonštruované miesto, ktoré je dosť zle prístupné. Preto sa tie opravy aj ťažko realizujú,“ doplnil.
Všimli sme si tam jedno zaparkované auto, v blízkosti ktorého stojí tiež dom ohrozovaný skalami. V minulosti sa už vraj stalo, že „šuter“ zasiahol vozidlo a tiež spomínanú nehnuteľnosť. Miestni, ktorých sme sa chceli opýtať, akú škodu im to spôsobilo, však zrejme práve neboli doma.