Súkromnú základnú školu na Gemerskej ceste v Lučenci, ktorú navštevovalo takmer 150 žiakov, vlani v októbri vyradili zo siete škôl. Dôvodom malo byť marenie výkonu inšpekcie zo strany zriaďovateľa, ktorý však tvrdil, že k ničomu takému nedošlo. Napriek všetkému im takmer stovka detí zostala verná a naďalej ich vyučovali na elokovanom pracovisku. Trvalo to až do týchto dní.
Takto vraj fungovali s vedomím rezortu školstva. Pred pár dňami ale zriaďovateľovi niekto vymazal IČO a dostali sa do situácie, že prestali existovať. Žiaci si teda, podľa úradov, už od októbra neplnili povinnú školskú dochádzku. Hrozilo, že budú musieť opakovať ročník a ich rodičia spätne vrátiť rodinné prídavky. Všetko sa podľa vedenia školy deje z dôvodu falšovania záznamov úradníkmi ministerstva.
„V rozhodnutí, ktoré vydali, nezrušili celú našu školu, len jej časť. Nechali nám výdajňu školskej stravy, ktorá poskytuje obedy aj nášmu gymnáziu, takisto naše elokované pracoviská,“ hovorí zriaďovateľ Branislav Becher. „Jedno z nich sme oživili, čo nám ministerstvo schválilo a zároveň pridelilo kódy na vstup do rezortného informačného systému,“ tvrdí. To im umožnilo prihlásiť tam deti rodičov, ktorí mali záujem o štúdium na ich škole aj naďalej. „Začali sme tak fungovať – pán minister bol o tom informovaný,“ tvrdí zriaďovateľ.
Silná rana
Riaditeľka Mária Pálešová potvrdila, že činnosť obnovili na elokovanom pracovisku. „Nešlo o žiadnu svojvôľu. Informovali sme o tom Regionálny úrad školskej správy v Banskej Bystrici. Odtiaľ nás nasmerovali na ministerstvo, na útvar dátovej komunikácie, odkiaľ nám pridelili heslo a prihlasovacie meno,“ ukázala dokumenty, ktoré to dosvedčujú. „Keď sme sa dostali do systému, prvé dieťa sme prijali v decembri, ďalšie v januári. Predtým sme si overili, či je elokované pracovisko v sieti škôl a potvrdilo sa nám, že tam figurovalo,“ upozornila. Odvtedy tam vyučovací proces začal pokračovať v plnom rozsahu. Potom sa ale opäť začali diať zvláštne veci.
„Daňový úrad vracia daňové priznania rodičom detí, ktoré sú u nás, s tým, že naša škola stratila IČO. Nejakým spôsobom ju vymazali aj z registra organizácií. Netušíme, kto konkrétne. Keď sa jeden náš zamestnanec štatistického úradu pýtal, kde naša škola zmizla, prišla odpoveď, že naše otázky poslali na ministerstvo. Nič bližšie sme sa ale nedozvedeli ani odtiaľ,“ poznamenal Becher. Pokračoval, že štát im od októbra neposkytol prostriedky, na ktoré mali v rámci svojej prevádzky nárok, a preto sa dostali aj do finančných ťažkostí. Budova školy sa tak ocitla v dražbe. Tento problém by podľa neho ale vyriešili, keby sa k nim dostali spomínané peniaze. Vzápätí sa vrátil k ukončeniu činnosti základnej školy.
„Je to pre nás silná rana, ktorú už neustojíme. Evidentne nikoho nezaujíma osud takmer stovky detí, do ktorých životov zasiahli. Je to smutné,“ podotkol zriaďovateľ. Priamo na ministerstve rokoval o situácii aj v pondelok, no opäť bez úspechu. V utorok už museli rodičom a zamestnancom oznámiť, že ich brány budú od stredy definitívne zatvorené. Stalo sa tak na spoločnom stretnutí v telocvični, kde sa po tomto „verdikte“ rozplakala nejedna mamička či učiteľka. Ľútosť bolo vidieť aj v tvári zriaďovateľa. „Rokovania na ministerstve boli plné čudných sľubov, no bez záväzných aktov. Nič sa nepodpísalo, zazneli len nejaké formy podmieňovania toho, aby nám pán minister schválil otvorenie novej školy, o čo sme žiadali pred dvomi mesiacmi. Do zoznamu by mala byť zaradená od septembra tohto roka,“ vysvetlil. Či k tomu dôjde, je ale otázne. Celá situácia ho mrzí o to viac, že ich školy, kde patria aj gymnázium a umelecká, majú práve tento rok okrúhliny.
„Fungujeme tridsať rokov – naše gymnázium je najstaršou súkromnou školou na Slovensku. Základná akoby dosiahla dospelosť, teda osemnásť rokov, no dostali sme nepekný darček,“ prízvukuje zriaďovateľ s tým, že štát ich vlastne zničil. „Namiesto toho, aby nám nový minister pomohol, keďže predchádzajúci rozhodol dosť zvláštne, hral mŕtveho chrobáka. K ničomu sme nedospeli. Takže rodičom sme oznámili, že si musia zobrať deti na iné školy a zamestnanci dostali výpovede,“ povedal. Kam povedú kroky ich už bývalých žiakov, je na rodičoch. Ministerstvo vraj prisľúbilo aspoň to, že uznanie povinnej školskej dochádzky ich potomkov vyriešia.
Najviac trpia deti
Riaditeľka školy uviedla, že celá situácia je pre nich veľkým sklamaním. „Ako organizácia neexistujeme – hoci o tom nemáme papier, teda žiadne rozhodnutie. Stav je ale taký, že sme museli pristúpiť k rozviazaniu pracovných pomerov. Týka sa to štrnástich zamestnancov,“ vysvetlila. Pripomenula, že na to najviac doplácajú deti. „Sú týmto všetkým dotknuté. Momentálne sa k nám dostali informácie, že doma plačú. Navzájom si o tejto novej skutočnosti dávajú vedieť, pričom ani dnes si ešte nevedia predstaviť, že majú navštevovať inú školu,“ dodala riaditeľka.
Väčšina mamičiek mala v telocvični, kde sme si správu o ukončení vypočuli aj my, uplakané tváre. Hovorili s nami len s ťažkosťami. Negatívnu novinku o definitívnom konci sa dozvedeli len chvíľu predtým, pričom deti v tom čase ešte o ničom nevedeli. Sociálne siete sú ale rýchle a zrejme už niekto z rodičov svoje potomstvo o aktuálnom stave informoval. Navzájom to teda žiaci medzi sebou začali šíriť.
Jedna zo žien nám so slzami v očiach vravela, že práve jej telefonovala dcéra – piatačka. „Teraz sa to dozvedela, je zúfalá. Do inej školy ísť nechce. Vravela, že sa aj modlila, aby to dobre dopadlo,“ povedala mamička plačlivo. Viac hovoriť nedokázala. Jeden z otcov netajil svoj hnev a nahlas „hromžil“. Keď sme ho oslovili, do reči mu však nebolo. „Radšej nič nepoviem, lebo by ma zavreli,“ reagoval stručne. Podobné emócie lomcovali viacerými.
Denisa Miklošová je mamou štvrtáka. „Dúfali sme, že pán minister nám to odsúhlasí a dopadne to dobre. Keby nám umožnil aspoň tie dva mesiace do konca školského roka, aby naše deti nemuseli trpieť a prestupovať inde. Je to pre nás veľké sklamanie,“ krútila hlavou. „Zatiaľ neviem, kde syna od zajtrajšieho dňa prihlásim. Tu bol zvyknutý, učitelia mali k žiakom vynikajúci prístup,“ uzavrela smutne.
Čítajte aj Rošáda na ministerstvách: Po prezidentských voľbách má Hlas záujem o rezort kultúry
Veľmi ťažko hľadala slová aj Ema Juhászová, triedna učiteľka spomínaného chlapca. Ani ona nevedela zadržať slzy. „S deťmi sme sa nestihli rozlúčiť. Túto správu sme sa dozvedeli krátko pred trinástou hodinou a žiakom sme to povedať nemohli. To je úlohou rodičov,“ zhodnotila. Je presvedčená, že lepšia škola od tej ich v meste nie je, takže nevedela rodičom odporučiť, kam majú ďalej smerovať svojich potomkov. „No a ja som od zajtrajška nezamestnaná. Školstvo nie je ako hypermarket, že v jednom dá niekto výpoveď a o pár dní nato môže pokračovať v ďalšom. V našej profesii máte pedagóga obsadeného na celý školský rok, uprostred neho sa jednoducho len tak neodchádza. Nie je teda jednoduché nájsť si teraz prácu,“ uzavrela.
O stanovisko sme požiadali tiež ministerstvo školstva, no na odpoveď stále čakáme. Keďže zriaďovateľ podal niekoľko podnetov na prokuratúru, obrátili sme sa s otázkami, v akom je to stave, aj na ňu. Akonáhle zareaguje, odpoveď doplníme.