Prebiehajúce parlamentné voľby označila AFP za najnepredvídateľnejšie v novodobých dejinách.
To, čo robí tieto voľby veľmi nepredvídateľnými, je skutočnosť, že podľa prieskumov verejnej mienky z tohto týždňa sa až 70 percent voličov ešte nerozhodlo, komu odovzdá svoj hlas, informovala britská stanica BBC.
Podľa agentúry Reuters sa predvolebná kampaň sústredila na tri témy: prisťahovalectvo, životná úroveň a zmena klímy.
O priazeň voličov sa uchádza celkovo 26 politických strán, pričom v boji o získanie mandátov vedú – podľa prieskumov – štyri: okrem vládnucej liberálnej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) sú to centristická strana Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorú len pred tromi mesiacmi založil 49-ročný Pieter Omtzigt, krajne pravicová Strana pre slobodu (PVV) protiislamského populistu Geerta Wildersa a aliancia Strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL) pod vedením bývalého komisára EÚ Fransa Timmermansa.
Väčšina voličov podporuje pravicovo orientované strany, ale podľa prieskumov si žiadna zo strán nemôže robiť vyhliadky na získanie viac ako 20 percent hlasov. V praxi to znamená, že Holandsko čakajú náročné koaličné rokovania a kompromisy.
Vytvorenie vládnej koalície v Holandsku zvyčajne trvá niekoľko mesiacov: posledná koalícia sa formovala deväť mesiacov a vydržala menej ako dva roky.
Stredopravá vláda odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho sa v júli rozpadla pre nezhody v otázke, ako znížiť prílev žiadateľov o azyl do krajiny. Rutte, najdlhšie slúžiaci premiér krajiny, stratil popularitu a prisľúbil, že už nebude kandidovať. Šancu nahradiť ho majú podľa prieskumov verejnej mienky štyria kandidáti. Medzi nimi je aj Dilan Yešilgözová-Zegeriusová, ktorá vedie VVD. Táto imigrantka kurdského pôvodu z Turecka by sa tak mohla stať prvou ženou na poste holandského premiéra.
Čítajte viac Vláda holandského premiéra Rutteho padla. Dôvodom sa stali nezhody pri azylovej politike