„Táto loď, žiaľ, mala byť použitá proti Ukrajine. Preto sme prijali rozhodnutie zasiahnuť toto plavidlo naším neptúnom. Stalo sa tak. Spôsobené škody sa spresňujú, ale škody (Kosťantin Olšanskyj) jednoznačne utrpel a teraz nie je schopný boja,“ povedal Pletenčuk podľa serveru RBK-ukrajina. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
Ukrajinským silám sa v poslednom čase podľa hovorcu podarilo vyradiť z prevádzky štyri nepriateľské lode: prieskumnú loď Ivan Churs, ktorá bola raz poškodená už vlani v máji, a výsadkové lode Jamal, Azov a teraz Kosťantin Olšanskyj.
Tohto plavidla sa Rusi zmocnili pred desiatimi rokmi, potom ďalších deväť rokov Kosťantin Olšanskyj chátral zakotvený pri Sevastopole a ruské námorníctvo ho „kanibalizovalo“ používaním na náhradné diely pre ďalšie lode rovnakého typu pôvodne sovietskej konštrukcie. Keďže však ruské Čiernomorské flotily za vojny ubudlo výsadkových lodí, slúžiacich tiež na zásobovanie ruských síl, rozhodli sa loď opraviť, a tak posledný rok strávila v doku. Hovorca vyslovil podozrenie, že ruskí námorníci chceli ukrajinskú loď vydávať za jedno z ruských plavidiel, Minsk či Olenogorskij gornjak, ktoré vo vojne utrpeli také rozsiahle poškodenia, že nemá zmysel ich opravovať.
Lode Jamal a Azov utrpeli podľa Ukrajincov zásahy počas útoku podniknutého na Sevastopol za pomoci striel s plochou dráhou letu Storm Shadow / SCALP, ktoré Ukrajine poskytli Británia a Francúzsko. Zásah podľa ukrajinského generálneho štábu utrpelo tiež komunikačné centrum v Sevastopole a ďalšie objekty slúžiace Čiernomorskej flotile. Neskôr sa objavili informácie, že zásah mohla utrpieť ešte jedna ruská loď, Ivan Churs, dodal RBK-Ukrajina.
Ruské sily sa na Kryme na jar 2014 aj s použitím násilia zmocnili radu ďalších ukrajinských lodí vrátane korvety Ternopil, mínolovky Čerkasy, lodí Slavutyč, Heniczecha a Vinnecia a jedinej ukrajinskej ponorky Zaporižja.
Ukrajinci v apríli 2022 potopili ruský raketový krížnik Moskva, vlajkovú loď Čiernomorskej flotily. Moskva, ktorá mala na palube podľa odhadov médií okolo 500 ľudí, sa podľa Kyjeva potopila po zásahu protilodnou ukrajinskou strelou Neptún. Krížnik Moskva sa stal s dĺžkou vyše 186 metrov najväčšou zničenou vojnovou loďou pri bojovej akcii od konca druhej svetovej vojny a najväčšou ruskou vojnovou loďou zničenou nepriateľom od roku 1941, keď Nemci potopili bombami bojovú loď Marat, ktorá vtedy kotvila v Kronštadte.
Čítajte aj Ukrajinská dominancia na mori: Zoznam potopených ruských lodí je stále dlhší
Konstantin Olšanskij bol dôstojník sovietskeho námorníctva, vyznamenaný za druhej svetovej vojny titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. Stalo sa tak po tom, čo zahynul pri oslobodzovaní ukrajinského prístavného mesta Mykolajiv.