Rovnako ako slovenskej kandidatúre sa chce venovať aj problematike reformy OSN.
„Myslím si, že OSN bez reforiem by nebola úspešnou organizáciou. Najmä reforma bezpečnostnej rady je nevyhnutná,“ vyhlásil prezident. V New Yorku očakáva aj diskusiu o tom, aký vzťah budú mať ďalšie svetové zoskupenia, ako Európska únia, či NATO k dominantnému postaveniu OSN. Myslí si, že je problémom, ak jedna krajina je členom viacerých organizácií a tie majú rozdielne názory na jeden problém. Preto sa domnieva, že by malo dôjsť v tomto smere k zjednoteniu. „OSN by skutočne mala prevziať určité vodcovstvo pri riešení najzávažnejších svetových problémov,“ konštatoval prezident.
Podľa prezidenta by sa v rámci rekonštrukcie OSN mali posilniť aj jej kontrolné orgány. OSN by nemala vytvárať množstvo orgánov a prijímať množstvo deklarácií a rezolúcií, ktoré sa neplnia. Posilnenie kontroly by bolo krokom k tomu, aby keď sa prijme záväzné rozhodnutie, tak sa aj splnilo, dodal Gašparovič. „Len tak sa stane akceptovanou a fungujúcou organizáciou,“ vyhlásil. V diskutovanej reforme BR OSN sa Slovensko, a teda aj hlava štátu prikláňa k názoru, že počet jej nestálych aj stálych členov by sa mal rozšíriť. Väčší priestor by pritom mali dostať rozvojové krajiny.
Gašparovič si uvedomuje, že diskusia o reforme OSN nebude jednoduchá. Naznačilo to už samotné zdĺhavé schvaľovanie dohody o reforme, na ktorej sa zástupcovia členských štátov dohodli až na záverečnej plenárnej schôdzi 59. Valného zhromaždenia v utorok, teda v predvečer začiatku summitu. Generálny tajomník OSN Kofi Annan bol po prijatí dohody mierne sklamaný. „Nedosiahli sme všetko, čo sme chceli… Ale môžme na tom budovať,“ vyhlásil. Šéf OSN totiž predložil oveľa ambicióznejší plán reformy, na akom sa napokon valné zhromaždenie dohodlo.