Kalašnikov uviedol, že svoju pušku vytvoril preto, aby ochránil Sovietsky zväz pred nemeckou inváziou. Po šiestich desaťročiach je však znepokojený.
„Kedykoľvek vidím v televízii zbraň, ktorú som vytvoril, aby som bránil svoju domovinu, v rukách tých bin-Ládinov, kladiem si rovnakú otázku – ako mohla skončiť v ich rukách,“ povedal 86-ročný Kalašnikov.
„Nedal som pušku do rúk banditom a teroristom, a nie je mojou chybou, že sa nekontrolovateľne rozšírila vo svete. Som vari na vine ja, že oni moju pušku pokladajú za najspoľahlivejšiu zbraň?“ dodal.
Jeho otázka je pred konferenciou OSN o obmedzení predaja ľahkých zbraní, ktorí sa uskutoční 26. júna v New Yorku, viac než aktuálna. Kalašnikov rozmýšľa o tom, že tam svoje stanovisko predloží, píše Večernji list.
Pevný, jednoduchý a lacný kalašnikov vypáli za minútu šesťsto nábojov a tvorí až 80 percent svetovej produkcie ručných zbraní, čo znamená okolo sto miliónov kusov. V konfliktných oblastiach v Afrike či Južnej Amerike sa dá kúpiť len za 15 dolárov.
Pôvod samopalu AK-47 siaha do roku 1941. Kalašnikov sa vtedy v nemocnici liečil z rán spôsobených nemeckým granátom, ktorý zasiahol jeho tank na západe Ruska. Premýšľal o ťažkej situácii sovietskeho vojska, ktorá vyplývala z nedostatku automatických zbraní. Počas jednej noci urobil hrubý náčrt pušky, na ktorej s podporou kolegov z Červenej armády pracoval nasledujúcich šesť mesiacov.
Tak vznikol kalašnikov, teda AK-47, ktorý sa o dva roky stal štandardnou zbraňou sovietskeho vojska.
Aj keď sa Sovietsky zväz rozpadol, kalašnikovo „cárstvo“ pokračuje ďalej, píše Večernji list. Vylepšené modely AK-74, AK-101 či AK-103 sa vyrábajú v Rusku, Model AK-74 vyrábajú v niekoľkých desiatkach ďalších štátov a používa sa v armádach viac ako 50 krajín, nevynímajúc extrémistické skupiny.
Kalašnikov sa objavil aj na videonahrávkach s odkazmi vodcu al-Káidy Usámu bin-Ládina či na zástavách Mozambiku alebo libanonskej radikálnej skupiny Hizballáh.