Ako sa Vladimir Putin udrží pri moci?
Ak sa ma pýtate na technológiu moci, tak neviem, ako to urobí. Ani ma to veľmi nezaujíma.
Prečo?
Putinovým cieľom je zostať pri moci, a to sa aj stane. V Rusku máme autoritatívny politický systém. Putin rozhoduje o všetkom. Neexistuje rozdelenie moci. Nemáme nezávislú vládu, parlament, súdny systém, médiá. Putin môže v tejto chvíli robiť, čo len chce a nedá sa to zmeniť. Odpoveď na otázku, či sa bude Putin schopný udržať pri moci, znie áno. Aj keď s malou výhradou. Autoritatívne režimy sú totiž krehké. Uvidíme, ako dlho Putin na výslní dokáže zostať.
Musí sa obávať, že keď už nebude prezidentom, bude sa ho snažiť niekto nahradiť?
To je naozaj Putinov problém. V autoritatívnom systéme nikdy neexistuje jednoznačné určenie následníctva moci. Pozrite sa napríklad do Egypta na Husního Mubaraka. Vyzerá to tak, že ak už nebude pri moci, režim sa jednoducho zrúti. Putin sa tomu snaží zabrániť. Prezidentom zostane alebo on, alebo niekto, koho si vyberie, ale nebude to niekto príliš populárny. Bude to človek, o ktorom si Putin bude istý, že systém udrží.
Ešte stále môže zostať prezidentom aj osobne?
Áno. Určite.
Bolo by to protiústavné
Na niečo príde. Zmení ústavu, dohodne sa s Američanmi, aby mu dali voľnú ruku.
Čo môže Putin ponúknuť Američanom?
Veľmi veľa. Veľmi veľa. Američania majú problémy v Iraku, vidia problémy v Iráne a ešte sa musia starať aj o Afganistan. Strategické záujmy Spojených štátov sú koncentrované okolo Ruska. Takže Biely dom by bol rád, keby sa Kremeľ do týchto vecí príliš nemiešal, aby zostal neutrálny. Alebo ešte lepšie, keby bol Putin aspoň trocha nápomocný pri riešení amerických problémov. Američania sa nestarajú o ruskú demokraciu, starajú sa o dobré vzťahy s Putinom a strategické záležitosti. Rusko je predsa stále jadrovou superveľmocou. Podobne sa správa aj Európa, ktorej zase ide len o obchod.
Koho teda zaujíma osud demokracie v Rusku?
Nás Rusov. Je to záležitosť ruských ľudí, nie cudzích vlád. Tie by mali urobiť len jedno. Povedať pravdu o úrovni ruskej demokracie. Lenže to neurobia, lebo majú príliš veľa iných záujmov. Bolo by tiež dobré, keby mala Európa nejakú dlhodobejšiu stratégiu smerom k Ukrajine a Bielorusku a, samozrejme, samotnému Rusku. Lebo bez takejto stratégie sa vždy len o niečom vyjednáva. Je to ako určovanie ceny na zeleninovom trhu.
„Vyjedná“ na zeleninovom trhu s Ruskom, ako ste to nazvali, Amerika aj svoje plány na výstavbu častí protiraketového dáždnika v strednej Európe?
Určite. To je len taký malý oriešok v porovnaní s množstvom jadrových hlavíc, ktoré má Rusko. Ty mi dáš toto, ja ti dám ono a niečo nám z toho kvapne. Ja ti dám pokoj v Iraku a budeme obchodovať s ropou, ty sa nebudeš starať do mojich záležitostí. Rusko je krajina plná korupcie, ale účty skorumpovaných politikov a úradníkov nie sú v Iráne či Severnej Kórei. Sú na Západe. Ruská korupcia je spoločný podnik. Tak to je. Európa by sa mala správať k Rusku diplomaticky, ale hovoriť mu pravdu. Predovšetkým však sama potrebuje stratégiu, ako bude vyzerať o 30 – 40 rokov. Čo s Ukrajinou, Bieloruskom, Moldavskom, čo s ruským vplyvom. Európa s Amerikou sa musia zaoberať aj tým, čo s ruskými jadrovými zbraňami. Potrebujeme nové zmluvy, lebo staré sú už takmer nefunkčné. Je to veľmi nebezpečná situácia.
Sú vzťahy Západu a Ruska v kríze?
Z obchodníckeho hľadiska na prvý pohľad ani nie, ale Západ robí chybu, keď si nepriznáva, že kríza existuje. S Putinom je to jednoducho iné, ako to bolo v 90. rokoch s Jeľcinom, keď boli vzťahy tak pol na pol. Bolo tam 50 percent spolupráce a 50 percent konfrontácie. Teraz je to chladné. Keď sa bavíte s Ruskom, neočakávajte nič príjemné (smiech). Na veci sa treba pozrieť realisticky pravdivo. Povedať si, že takto to nemôže fungovať donekonečna, lebo Rusko takto nemôže fungovať donekonečna. Teraz je Rusko najbohatšie vo svojej histórii, ľudia sú často chudobní, ale štát je bohatý. Je to ako zázrak. Vytvára ho kombinácia imitovania demokracie a obrovského množstva financií, ktoré sú zrazu v Rusku k dispozícii, pretože sú vysoké ceny ropy. Ak by ste to mali na Slovensku, čudovali by ste sa.
Slovensko nemá ropu.
Áno. Ale ak má akákoľvek populistická vláda v rukách neobmedzené prostriedky, bez ohľadu na to, z čoho pochádzajú, demokracia má problémy. Lebo ľuďom stačí, že sa majú ako-tak dobre. Ak sa o to vláda postará, nič iné ich už nezaujíma. V Rusku sme mali šancu zmeniť takýto pohľad na svet v 90. rokoch, ale nepodarilo sa to pre korupciu, chudobu a kriminalitu. Ľudia boli extrémne sklamaní.
Môže ruská opozícia presvedčiť Západ, aby sa správal k Putinovmu režimu inak?
Rusko nie je totalitný štát, je autoritatívny. To je rozdiel. Máme otvorenú spoločnosť, dostanete sa k všetkým informáciám. O tom, o čom sa rozprávame teraz, by sme sa mohli rozprávať v Moskve, kdekoľvek. Môžete politicky podporovať mňa, môžete podporovať kohokoľvek. Západ má o Rusku všetky informácie. Vlády majú tisíce analytických skupín, ktoré sa venujú Rusku. V Moskve sú tisíce západných žurnalistov, mnoho výborných. Ja sa o nich ani nestarám, nemusím nikoho učiť, ako si má robiť svoju prácu. Musíme sa zameriavať na Rusko, na ľudí, nie na presviedčanie Západu o niečom. Musíme presvedčiť Rusov, že to, čo ich v 90. rokoch sklamalo, nebola skutočná demokracia. Teraz je v Rusku len veľmi málo ľudí, ktorí sú ochotní bojovať za demokraciu.
Bude počet týchto ľudí rásť?
Verím, že áno. Chce to však čas, je to proces.
Koľko času? Desať rokov, dvadsať rokov?
Bude to trvať viac ako desať rokov, pretože korupcia sa z choroby mení na inštitúciu a veľká časť nastupujúcej generácie už ani nebude vedieť, že v štáte má existovať aj nezávislé súdnictvo a parlament.
Môže niečo zmeniť Garri Kasparov, ktorý bude v budúcoročných prezidentských voľbách kandidátom opozičnej koalície Iné Rusko?
Je to veľmi neskúsený politik. Má svetoznáme meno, ale to je všetko. Okrem toho hrá extrémne nacionalistickou kartou. V Rusku je nacionalizmus veľmi nebezpečný.
Kasparov s Putinom majú spoločné nacionalistické témy?
Jednoznačne. Kasparov sa spojil s Nacionálnou boľševickou stranou. Sú to skutočne ľudia s fašistickým zmýšľaním. Narúšajú moje vystúpenia pokrikmi – Stalin, Berija, gulag. Je to veľmi nebezpečné pre Rusko, keď si demokrati myslia, že môžu využiť takéto sily, aby dosiahli niečo pozitívne. Kasparov sa v tom veľmi mýli.
Grigorij Javlinskij (55)
Bývalého juniorského majstra Ukrajiny v boxe zlákala ekonomická a politická kariéra. V roku 1990 predložil program 500 dní, ktorý mal previesť sovietske centrálne riadené hospodárstvo na trhovú ekonomiku. Je spoluzakladateľom liberálnej strany Jabloko. Dva razy bojoval o prezidentský post, v roku 1996 skončil štvrtý, o štyri roky neskôr tretí, ale s obrovským odstupom za súčasným prezidentom Vladimirom Putinom a komunistickým kandidátom Gennadijom Ziuganovom.