„Výlet do Viedne v júli 1989 bol pre mňa jeden z najkrajších zážitkov môjho dovtedajšieho života,“ píše Nohavica. Do Rakúska sa vraj tešil okrem iného aj preto, že sa tam mal stretnúť s Karlom Krylom, človekom, „ktorého piesne obdivoval“, a chystal sa mu povedať, ako nesmierne si ho váži.
Sen sa mu splnil, na viedenskom koncerte si pozval Karla Kryla na pódium. Po návrate z Viedne si Jarka Nohavicu pozvala na výsluch ŠtB. Podľa protokolu hudobník nahlásil eštébákom, že Kryl nie je spokojný s prácou v Slobodnej Európe, že má komplex zo svojej malej postavy a že nie je bohatý, pretože nevlastní ani auto.
Nohavica teraz však tvrdí, že nie všetko, čo je v protokole, skutočne povedal. „Keď som tými šiestimi žltými stránkami z archívu ŠtB prvýkrát neveriacky listoval, pochopil som, aký hlboký a bezodný je močiar našej minulosti,“ píše.
TU SI PREČÍTAJTE celé vyjadrenie Jaromíra Nohavicu
„Čo tu dnes niekomu vysvetľovať, čo som povedal, čo som nepovedal, na čo som odpovedal a čo som odmlčal, a že som vôbec nebol služobne vyslaný. Čo sa tu zaklínať, že by som niektoré vety v živote nevypustil z úst, čo písať, ako nemám tušenie, kde a kedy ten záznam vznikol. Čo tu vysvetľovať nad papiermi spísanými oným kapitánom ktoviekedy v pokoji jeho kancelárie, že bezo mňa, bez môjho podpisu, papiere, ktorá sa objavujú ako na zavolanú z priepadliska dejín,“ píše zatrpknuto Nohavica.
„Raz, pred rokmi som skutočne s tým človekom sedel za jedným stolom a basta – dobre mi tak – a tomuto všetkému, čo tu teraz hovorím, ľudia buď uveria alebo neuveria.“ Nohavica ďalej uvádza, že sa vtedy bál neprísť na pohovor s eštébákmi. Dnes sa už vraj nebojí, pretože hrozí len „poštekávanie chatujúcich čitateľov, reportáže televízii skrytou kamerou spoza plotu, komolenie môjho mena v novinách a hanlivé piesne,“ dodáva v jasnej narážke na Hutkovu pieseň.
Viac článkov k téme: Pieseň o Nohavicovi: Udavač z Ťěšína
** ** Lidové noviny: Ublížil Nohavica niekomu?