V ČSSR boli jadrové zbrane od roku 1969

Bývalý komunistický generál Miroslav Vacek tvrdí, že Sovietsky zväz mal už od roku 1969 v Československu jadrové zbrane. Rozhodne ale poprel, že by boli súčasťou výzbroje vtedajšej Československej ľudovej armády. Pravdepodobne by ich však rýchlo dostala, ak by sa schyľovalo k atómovej vojne, povedal generál, ktorý bol v tom čase členom najvyššieho velenia československej armády.

21.05.2008 15:00
Miroslav Vacek Foto:
Bývalý generál Miroslav Vacek: Sovieti mali v Československu jadrové zbrane od roku 1969.
debata

„Bola to dohoda USA so Sovietskym zväzom, že svojim spojencom - teda Američania v NATO a Sovieti vo Varšavskej zmluve - jadrové zbrane v mierovom čase nedajú,“ tvrdí generál, ktorý v komunistickej Československej ľudovej armáda zastával rôzne veliteľské funkcie.

Okrem iného bol počas pádu komunistického režimu v novembri 1989 náčelníkom generálneho štábu a prvým zástupcom ministra obrany. V ponovembrovej vláde „národného porozumenia“ sa za komunistickú stranu stal ministrom obrany, ktorým bol až do októbra 1990. Členstvo v komunistickej strane prerušil v roku 1990. V súčasnosti je členom KSČM.

Sklady jadrovej munície v Československu podľa Vacka existovali pri Míšove, Bílinách a vo vojenskom priestore Ralsko a boli v nich jadrové hlavice. Kontrolu nad nimi ale mala iba Sovietska armáda. Išlo o rovnováhu síl.

Generál totiž tvrdí, že Američania mali porovnateľné zbrane v SRN najmenej od roku 1959.

Vacek je presvedčený o tom, že oba pakty – NATO aj Varšavská zmluva – boli pripravené na obranu i útok, a to aj s možnosťou použitia jadrových zbraní alebo bez nich. „Inak by boli nanič,“ zdôraznil.

Armádne vozidlá tiahnu centrom Moskvy pri... Foto: Reuters
Armádne defilé Armádne vozidlá tiahnu centrom Moskvy pri príležitosti 63. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne.

Československo bolo podľa Vacka v smere druhého úderu. Hlavný úder by viedol cez bývalú Nemeckú demokratickú republiku a Poľsko na Sovietsky zväz. Československá armáda mala v útočnom variante za 16 dní dosiahnuť rieku Rýn. Plán bol vypracovaný podľa vtedy bežných operačných zásad, uviedol. Aká by bola skutočnosť, je podľa Vacka ťažké odhadnúť. Záležalo by na tom, aký nepriateľ by stál v ceste, dodal.

Vacek rozhodne odmietol, že by Československá armáda, ako sa niekedy píše, mala pripravené pre vojakov medaily za dobytie Paríža. „To je hlúposť,“ uveiedol.

O rozmiestnenie sovietskych rakiet v Československu a bývalej NDR píše v spomienkach aj vtedajší minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek.

Oznámenie ZSSR o tom mu údajne prišlo bežnou poštou. V ôsmich riadkoch vrátane oslovenia údajne stálo, že na území Československej socialistickej republiky a NDR budú rozmiestnené rakety. „Hľadel som na ten text v nemom úžase,“ napísal Chňoupek v spomienkach. Rovnakým spôsobom sa podľa Chňoupka o raketách dozvedel aj jeho východonemecký kolega.

Sovietsky zväz začal raketovú brigádu z Československa sťahovať až na základe washingtonskej zmluvy z 8. decembra 1987 o likvidácii jadrových zbraní stredného dosahu. Išlo o rakety SS-20. Brigáda bola dislokovaná podľa knihy Ivana Broža Majster minister, v ktorej sa venuje šéfovi diplomacie Chňoupkovi, vo vojenskom priestore Hranice na Morave s odpaľovacími základňami v obciach Přáslavice, Stará Voda a Zelený Kříž.

Armádne vozidlá tiahnu centrom Moskvy pri...
debata chyba