Vôbec najviac zbrojárske výdaje od roku 1998 rástli v regióne východnej Európy, vrátane štátov bývalého Sovietskeho zväzu. V tejto oblasti sa výdaje za posledných desať rokov zvýšili o 162 percent. Iba v Rusku vlani armádne straty oproti roku 2006 stúpli o trinásť percent.
Švédsky inštitút však zároveň konštatoval, že navzdory veľkej produkcii zbraní a medzinárodnému obchodu s nimi existuje nádej, že sa počas nasledujúcich 12 mesiacov posunú vpred rokovania o ich kontrole a odzbrojení.
„Zo všetkých častí politického spektra prichádzajú hlasy, ktoré žiadajú, aby sme v období najrôznejších hrozieb ktorým ľudstvo čelí, opäť položili dôraz na kontrolu zbrojenia,“ uviedol vo svojom prehlásení šéf SIPRI Bill Gates. „Je zrejmé, že v záujme občanov i jednotlivých vlád je urobiť pozitívne a pragmaytické kroky tým správnym smerom.“
Prvé miesto v tabuľke krajín s najvyššími výdajmi na zbrojenie vlani ako už tradične obsadili Spojené štáty. V USA na tieto účely putovalo vôbec najviac financií od čias ukončenia druhej svetovej vojny – 547 miliárd dolárov. Od roku 2001, keď sa uskutočnili teroristické útoky na USA, sa americké zbrojárske výdavky zvýšili o 59 percent
Za suverénnou „zbrojárskou jednotkou“ Spojenými štátmi, ktoré sa postarali o 45 percent celkových svetových výdavkov na zbrojenie, skončila Veľká Briánia nasledovaná Čínou, Francúzskom a Japonskom.
Najväčšími dodávateľmi zbraní ostávajú Spojené štáty, Rusko a Nemecko. Medzi dovozcami sa na prvých miestach držia Čína, India a Spojené arabské emiráty.
| Krajina | Výdavky (v miliardách USD) | podiel na výdavkoch (%) |
| USA | 547 | 45 |
| Británia | 59,7 | 5 |
| Čína | 58,3 | 5 |
| Francúzsko | 53,6 | 4 |
| Japonsko | 43,6 | 4 |
| Nemecko | 36,9 | 3 |
| Rusko | 35,4 | 3 |
| Saudská Arábia | 33,8 | 3 |
| Taliansko | 33,1 | 3 |
| India | 24,2 | 2 |