Podľa neho „táto vláda nemôže prijímať rozhodnutia vo vzťahu k hnutiu Hamas, Sýrčanom, Libanonu, Iránu či USA“. Ako zdôraznil, dianie okolo primárok sa koná za zatvorenými dverami a aj rozhodnutia kabinetu sú pre verejnosť nedostupné. Aj preto si Barak neodpustil poznámku, podľa ktorej „terajšia vláda existuje iba preto, lebo izraelská spoločnosť má teraz iné starosti ako meniť kabinet“.
Na rozdiel od predchádzajúcich Barakových útokov na premiéra sa tentoraz Olmertovo okolie ostro ohradilo proti „pripomienkam“ koaličného partnera. „Barak prekročil všetky medze volajúc po primárkach v Kadime. Nemá právo spájať vnútrostranícke voľby so zastavením paľby,“ cituje britská BBC zdroj blízky premiérovi. „Zo strany ministra obrany ide o pokus odpútať pozornosť od krachu jeho bezpečnostnej politiky na juhu pásma Gazy,“ cituje internetový portál Ynet Bena Israela, poslanca za stranu Kadima.
Barakove útoky sú reakciou na najnovší vývoj vyšetrovania v prípade údajnej korupcie, do ktorej sa vraj terajší premiér zaplietol. Práve preto minister vyzval Olmertovu stranu Kadima, aby hľadala nového lídra. Inak to vraj bude nielen koniec koaličnej vlády, ale aj začiatok procesu, na konci ktorého budú nové parlamentné voľby. Stranícke špičky v Strane práce však upozorňujú, že nech už Barak tlačí akokoľvek „na pílu“, primárky v strane nemôžu byť skôr ako po 17. júli. Vtedy totiž má pred súdom vystúpiť americký podnikateľ Morris Talansky, korunný svedok v škandále okolo zapletenia sa izraelského premiéra do korupčnej pavučiny. Ide o obdobie od začiatku 90. rokov do roku 2006, keď Olmert zasadol do premiérskeho kresla po Arielovi Šaronovi.
„Za 15 rokov som Olmertovi poskytol sponzorské dary na volebnú kampaň a pôžičky vo výške 150 tisíc dolárov,“ priznal Talansky v poslednej výpovedi pred súdom. Peniaze vraj poskytoval v hotovosti v obálkach, ale vraj nevie, na čo ich konkrétne použili. „Olmert nechcel šeky. Vraj hotovosť sa ľahšie rozdeľuje,“ dodal Američan.
