Dohoda o klimatickom balíčku je podľa premiéra pre Slovensko úspechom, pretože európski lídri akceptovali slovenský návrh na dodatočnú redistribúciu emisných kvót a zohľadnili úsilie starých členských krajín pri redukcii emisií oxidu uhličitého (CO2) v období rokov 1990–2005.
„Na základe návrhu, ktorý predložila slovenská strana, bol zvýšený podiel týchto emisných povoleniek o 2 %. Pre SR to znamená odhad príjmu okolo 4,5 miliardy Sk v rokoch 2013–2020. Pokiaľ ide o príjmy z predaja týchto povoleniek, je to na úrovni 500–800 miliónov eur ročne. Toto bude v príjmoch do štátneho rozpočtu SR a z tohto bude možné financovať projekty, ktoré sú pre ďalší rozvoj SR mimoriadne dôležité,“ informoval šéf slovenského kabinetu.
V súvislosti so zavedením dražby kvót na emisie pre elektrárne od roku 2013 premiér deklaroval, že sa tento fakt nepremietne do zvýšených cien energie na Slovensku. Práve takýmito obavami argumentovali viaceré krajiny s vysokým podielom energie z uhlia, predovšetkým Poľsko a Česká republika, ktoré nakoniec dosiahli ústupky v podobe postupného prechodu na dražbu kvót pre elektrárne.
„Musíme naďalej rešpektovať, že kúpyschopnosť obyvateľov Slovenska nie je kúpyschopnosťou priemerného obyvateľa EÚ. Nebudeme rešpektovať, že sa niekto bude tváriť, že na Slovensku musia byť za každú cenu svetové ceny a nebude brať do úvahy, že ľudia nemajú ani svetové platy, ani svetové dôchodky, ani svetové príjmy iného charakteru. Rozhodnutia, ktoré boli prijaté na Európskej rade, nebudú mať vplyv na ceny energie na Slovensku,“ vyhlásil predseda vlády.
Európski lídri schválil aj plán na obnovu európskej ekonomiky, ktorý predpokladá opatrenia a finančné stimuly v objeme asi 200 miliárd eur. Slovenský plán na boj proti kríze je podľa premiéra v súlade s európskym plánom. Fico súčasne víta nové prvky, ktoré sú súčasťou schváleného plánu, vrátane uvoľnenia pravidiel verejného obstarávania či zjednodušenia procedúr pre čerpanie eurofondov. Členským krajinám sa tiež uvoľňujú ruky pri Pakte rastu a stability, keď sa im umožňuje značná flexibilita.
„Ak by sme chceli deficit na úrovni 4 % HDP, tak nám to nikto nič nepovie, ale my sme neurobili, my sme urobili deficit na úrovni 2,08 % HDP a naďalej konsolidujeme verejné financie,“ objasnil premiér, dodávajúc, že len štyri krajiny v EÚ, vrátane SR, znižujú deficit.
„Kríza je veľmi vážna, netvárme sa, že sa Slovenska nedotýka, kríza sa dotýka Slovenska mimoriadne, ale mimoriadne vážne. Všetci lídri na rokovaní sa mimoriadne obávajú roku 2009 a toho, čo sa môže Európe stať. SR má slušné východiská, určite budú škrabance, v niektorých sektoroch môžu byť aj vážnejšie, ale máme šancu z krízy vyjsť lepšie ako iné krajiny,“ tvrdí premiér.
„Škrabance“ Slovensko podľa neho pociťuje už teraz, keď je napríklad zastavený tok peňazí z bánk a niektoré spoločnosti nebudú robiť také investičné aktivity, aké plánovali pred pár mesiacmi.
Čo sa týka Lisabonskej zmluvy, nastal podľa premiéra obrovský posun, pretože Írsko sa zaviazalo, že v roku 2009 sa pokúsi o zorganizovanie druhého referenda s cieľom ratifikovať túto zmluvu. V júnovom referende dokument írski voliči odmietli.
„Pokiaľ ide o praktické otázky, bude komisia pokračovať vo veľkom formáte, t.j. každá krajina bude mať svojho zástupcu v EK. SR neprichádza o nič, dobre že sme podporili tento kompromis,“ uzavrel premiér.