„Bol báječný,“ zaspomínal si štyri desaťročia neskôr na filozofa McCartney pre magazín Prospect. „Povedal mi o vietnamskej vojne. Väčšina z nás o tom nevedela, ešte sa to v tom čase nedostalo do novín. A povedal mi aj to, že je to veľmi zlá vojna. Pamätám si, ako som sa vrátil ešte v ten večer alebo na druhý deň ráno do štúdia. Porozprával som chalanom, a najmä Johnovi o tomto stretnutí a povedal som, aká je tá vojna zlá.“
McCartneyho spomienky mnohí považujú za prepisovanie minulosti. Aktivista Tariq Ali, ktorý v Londýne v šesťdesiatych rokoch viedol protivojnové demonštrácie, si na angažovaného McCartneyho nespomína. „To je pre mňa novinka. Bol to John Lennon, ktorý sa o také veci zaujímal. McCartneyho nikdy nespomenul a ja som ani nikdy neuvažoval nad tým, aby som ho požiadal, nech sa k nám pridá. Ak by mal k tomu sklony, vedeli by sme o tom.“
Na McCartneyho obranu sa však postavil Hunter Davies, ktorý s Beatles strávil 18 mesiacov a napísal ich autorizovaný životopis. „V tom čase boli Beatles otvorení všetkým inteligentným, intelektuálnym a umelecky založeným ľuďom, ktorí sa ich snažili zaangažovať do mnohých vecí. Nebol to len John. Paula stretávanie s týmito ľuďmi a načúvanie ich názorom zaujímalo rovnako.“
McCartney podľa rozhovoru, ktorý vyjde zajtra, neinšpiroval len Johna Lennona. Postoje šesťdesiatšesťročného beatla údajne boli podľa jeho slov vzorom aj pre boj proti chudobe v Afrike, ktorý vedú hudobníci Bob Geldof a Bono z U2.