Vypukne vojna o Arktídu? NATO sa pripravuje aj na túto možnosť

NATO bude musieť byť vojensky prítomné v oblasti Arktídy, ak globálne otepľovanie povedie v tejto časti planéty k spriechodneniu morských ciest a veľmoci sa budú hlásiť k nároku na bohaté zásoby energetických surovín. Upozornil na to v Reykjavíku generálny tajomník aliancie Jaap de Hoop Scheffer.

29.01.2009 20:29
Scheffer Foto:
Generálny tajomník NATO Jaap de Scheffer.

„Som ten posledný, kto by chcel vyprovokovať vojenský konflikt, ale veľmoci budú v oblasti vojensky prítomné a politická a hospodárska spolupráca je nevyhnutná,“ vyhlásil de Hoop Scheffer na konferencii veliteľských zložiek NATO, ktorá sa koná v islandskej metropole. V tejto súvislosti zdôraznil nevyhnutnosť budovať dôveru medzi všetkými krajinami, ktoré sa v oblasti angažujú a to vrátane Ruska, ktorý je strategickým rivalom NATO.

Sprevádzkovanie lodných ciest vedúcich arktickou oblasťou, ktoré boli doteraz dostupné len vďaka ľadoborcom, ohrozuje zložité vzťahy medzi krajinami, ktoré súperia o toto teritórium. Predovšetkým preto, že sa tu otvára možnosť pátrať po ropných poliach a rezervoároch zemného plynu v kedysi neprístupných oblastiach.

Americkí vedci odhadujú, že v oblasti sa nachádza zhruba trinásť percent doteraz neobjavených celosvetových zásob ropy a pokiaľ ide o zemný plyn, tak tento údaj narastá dokonca na 30 percent.

Podľa de Hoopa Scheffera už teraz mnoho krajín posilňuje svoje vojenské aktivity v oblasti. Medzi štátmi, ktoré sa snažia nastoliť nad časťami Arktídy zvrchovanosť, sú okrem severských štátov aj USA, Rusko a Kanada. Veľmi pravdepodobne sa v tejto záležitosti poponáhľa aj Čína, aby podľa politických analytikov tiež niečo získala z arktických energetických rezerv.

Severná cesta môže nahradiť prechod cez Suezský a Panamský prieplav

Niektorí vedci sú presvedčení, že večná ľadová strecha môže z arktických vôd zmiznúť už približne od roku 2013, teda o celé desaťročia skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Podľa de Hoopa Scheffera sa tak zrejme severná ľadová cesta stane pre obchodné lode alternatívou prieplavov v Sueze a v Paname.

„Klimatické zmeny sa už stávajú realitou, ktorá prinesie niektoré nové výzvy a to i pre NATO,“ zdôraznil generálny tajomník aliancie. A prudké oživenie, ktoré zažíva prieskum energetických nálezísk, bude podľa neho znamenať aj nevyhnutnú výraznú prítomnosť NATO v oblasti.

Lee Willett z londýnskeho ústavu Royal United Services Institute poukázal na fakt, že hneď ako sa severné morské cesty sprejazdnia, okamžite budú nasledovať vojenské plavidlá, ktorých úlohou bude podporiť nárok zaangažovaných krajín na energetické zdroje.

„Mať v tejto oblasti množstvo vojnových lodí od mnohých štátov, ktoré tam budú presadzovať svoje územné nároky, to môže viesť k pomerne napätej situácii,“ povedal Willett. Upozornil, že práve v tejto oblasti dôjde následkom toho k vzniku neuralgických situácií výrazne častejšie ako v iných častiach sveta.

Rusko a Kanada si už kvôli svojim nárokom na niektoré časti Arktídy vymenili slovné prestrelky. Kanada tiež oznámila, že plánuje posilniť svoju vojenskú prítomnosť v regióne a spresnila, že tu vybuduje nové armádne výcvikové stredisko a prístav pre vojenské plavidlá. Nórsko, USA a Dánsko už tiež ohlásili svoje nároky na rozsiahle oblasti Arktídy a ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že to isté plánuje urobiť aj Moskva.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba