AI tak označila vojenský zásah NATO proti jednej zo štruktúr vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča. NATO by sa podľa AI malo za túto udalosť zodpovedať a odškodniť obete, napísala agentúra AP.
AI vyzvala členské štáty aliancie, aby zaistili nezávislé vyšetrovanie leteckého útoku z 23. apríla 1999 a odškodnili zranených aj rodiny zabitých. Velenie NATO v dobe náletov považovalo televíziu, nachádzajúcu sa v centre Belehradu, za legitímny cieľ. Zásah odôvodňovalo vytrvalou vojnovou propagandou stanice, ktorá údajne prispievala k prehĺbeniu etnických konfliktov na Balkáne.
„Bombardovanie sídla srbskej štátnej televízie a rozhlasu bol zámerný útok na civilný objekt a išlo tak o vojnový zločin,“ píše vo vyhlásení AI. „Aj keby NATO skutočne verilo, že televízia bola legitímnym cieľom, bol útok neprimeraný, a tým pádom vojnovým zločinom,“ dodávajú obrancovia ľudských práv z AI.
Severoatlantická aliancia odmieta žiadosť organizácie Amnesty International o nezávislé vyšetrovanie náletov NATO na budovu štátnej televízie v Belehrade počas vojny o Kosovo pred desiatimi rokmi. Povedala to v Bruseli hovorkyňa aliancie.
Hovorkyňa NATO Carmen Romerová povedala, že incident svojho času dôkladne prešetril medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny a zistil, že NATO sa nemusí v žiadnom prípade zodpovedať za nálety, pretože televízia bola súčasťou armádnej spojovacej siete.
Útok sa uskutočnil 23. apríla 1999. NATO vtedy útočilo na Srbsko s cieľom prinútiť ho ku kapitulácii ohľadom sporu na jeho území v Kosove. Vtedajšia vláda Slobodana Miloševiča na území Kosova tvrdo zasahovala proti separatistom. Kritici postupu aliancie označujú súčasné nezávislé Kosovo na „NATOstan“.