Volebná účasť je v Belgicku povinná už od roku 1893 a to aj napriek tomu, že sa o nej často vedú vzrušené politické diskusie. Napríklad niektoré pravicové flámske strany ako kresťanskodemokratická CD&V by chceli túto povinnosť zrušiť, proti nim však stoja valónski politici alebo flámska ľavica.
Belgičan, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostaví k voľbám (či už k národným alebo európskym) čelí pokute 25 až 50 eur. Ak sa k voľbám nedostaví viackrát, pokuta môže narásť až do výšky 125 eur. Ak volič neodvolí štyrikrát v priebehu pätnástich rokov, môže mu byť uprené volebné právo na desať rokov. Počas tohto obdobia navyše nemôže postupovať na vyššie miesta v štátnej správe a nemôže byť nikde nominovaný.
DISKUSIA: Sú pre vás eurovoľby dôležité?
Napriek tomu, že Belgicko reálne postihuje chronických nevoličov len minimálne, volebná účasť v rôznych voľbách v Belgicku dosahuje až 90 percent. Je však pravda, že až sedem percent hlasov býva neplatná.
Postihy hrozia už od roku 1924 aj Luxemburčanom, ktorí sa nedostavia k voľbám. Obyvatelia Luxemburska majú podľa zákona zaplatiť za neospravedlnenú neúčasť 100 až 250 eur, v prípade ďalšej neúčasti v nasledujúcich piatich rokoch môžu zaplatiť až 1000 eur. Na Luxemburčanov hrozba pokút zrejme platí, pretože ich chodí k eurovoľbám stabilne okolo 88 percent. V roku 2004 ich prišlo dokonca 91,35 percenta.
V Grécku síce nevoličom nehrozí pokuta, môžu však čeliť problémom pri vydávaní pasu alebo vodičského preukazu. To však Grékom príliš nevadí, v roku 2004 ich k európskym volebným urnám prišlo len 63 percent. Aj to však bolo vysoko nad priemerom EÚ, pretože posledné zloženie europarlamentu prišlo v roku 2004 zvoliť len 45,5 percenta Európanov.