Plánovanie sprevádzali obavy z prezradenia zámeru a miesta aj dátumu invázie. Spojenecké velenie sa sústredilo tiež na to, aby Nemcov klamnými správami presvedčilo, že hlavným cieľom nebude oblasť Calais a prípadný útok na Normandiu sa stane len zastieracím manévrom. Využili prácu tajných služieb, falšovanie rádiokomunikácie atď.
Snahy o utajenie boli úspešné – hoci Adolf Hitler tušil, že vylodenie bude v Normandii, Nemci sa nezamerali len na tento región a svoje sily tak rozptýlili. Dôležitý bol výber vhodného dňa na inváziu: musela sa stretnúť správna hranica prílivu v raňajších hodinách s Mesiacom a zároveň s dobrým počasím.
V polovici mája 1944 generál Dwight Eisenhower ukázal prstom v kalendári na 5. jún ako na deň D. Pre zhoršené počasie však vylodenie v poslednej chvíli o 24 hodín posunuli. Ani na 6. jún predpoveď nesľubovala ideálne počasie, lenže ďalšia súhra vhodných podmienok mala nastať až o štrnásť dní a odloženie invázie o dva týždne neprichádzalo do úvahy. Jednak pre utajenie, jednak, aby sa udržala morálka vojska.
V sobotu sa Normandia premenila na spomienkové miesto na udalosti spred 65 rokov. Šéf Bieleho domu Barack Obama v prejave spomenul aj svojho starého otca Stanleyho Dunhama, ktorý sa do Normandie priplavil mesiac po dni D. „Nikto, kto prelial krv alebo stratil brata, by nepovedal, že vojna je dobrá, ale všetci vedia, že táto vojna bola nevyhnutná,“ zdôraznil prezident USA.
Šéf Elyzejského paláca Nicolas Sarkozy sa poďakoval vojakom, ktorí oslobodzovali Francúzsko. „Ich ideály by mali zostať tvárou v tvár hrozbám 21. storočia stále živými,“ upozornil francúzsky prezident.
Spomienka sa uskutočnila na cintoríne v Colleville-sur-Mer, kde leží 9 837 amerických vojakov. Miesto posledného odpočinku sa nachádza nad známou plážou označovanou ako Omaha. Práve tam jednotky USA utrpeli 6. júna najväčšie straty pri útoku proti nemeckým opevneniam. Na tejto pláži západní spojenci počas vylodenia stratili najviac svojich mužov.
