„Sedí to!“ tvrdí Lilian Schwartzová, konzultantka newyorskej školy výtvarných umení. Podľa nej sú proporcie tváre na plátne zhodné s tými, ktoré sa na svet pozerajú z Leonardových autoportrétov. Podľa Schwartzovej použil Leonardo techniku známu ako camera obscura, keď pomocou zatemnenej komory a šošovky v stene preniesol črty svojej busty na plátno, potreté svetlocitlivou vrstvou.
Schwartzovej teória má však podľa expertov jeden drobný nedostatok. Prvá zmienka o Turínskom plátne sa totiž objavila sto rokov pred Leonardovým narodením.
Väčšina vedcov sa však zhoduje, že plátno predsa len zrejme nebude skutočné. Veková skúška pomocou rádioaktívneho uhlíka datuje jeho vznik do 13. alebo začiatku 14. storočia.