„Nikdy sme neuvoľnili žiadny materiál na podobnú expertízu. Oficiálne sa to stať nemohlo, preto nerozumiem, odkiaľ mohol vziať tento človek (Nick Bellantoni, archeológ z connecticutskej univerzity, ktorý mal lebku skúmať, pozn. red.) fragmenty na výskum. Celý čas ich držíme v trezore, kam majú prístup dvaja či traja ľudia,“ povedal pre ruské internetové noviny Life zástupca riaditeľa Ruského štátneho archívu Vladimir Kozlov. „Posledné štyri roky človek s takým menom v archíve nebol,“ cituje zas Kozlova tlačová agentúra RIA Novosti.
Kozlovi sa už vôbec nepozdáva spôsob, akým Bellantoni opísal získavanie materiálu z lebky. Vzorku DNA vraj odobral pomocou vatového tampónu a celý úkon mu zabral asi jednu hodinu. „Pre archivára by to bola svätokrádež. Žiaden z nich by mu to nedovolil,“ uviedol.
Americký archeológ pritom tvrdí, že časť lebky s dierou po guľke skúmal a dospel k záveru, že „jej "majiteľkou“ bola maximálne 40-ročná žena":[http://spravy.pravda.sk/…/sk_svet.asp?…]. Vychádzal z hrúbky lebečných kostí a švov medzi nimi.
Rusi však prízvukujú, že ak by sa aj nejakým spôsobom v archíve k lebke dostal, vychádzal z falošných predpokladov. Nikdy totiž netvrdili, že určite patrí Hitlerovi. „Nikto nikdy mu ju so stopercentnou istotou nepripisoval. Ku kauze jeho smrti máme u nás šesť zväzkový materiál a niekoľko vecných dôkazov. Pri tomto je však jasne napísané: ‚Fragment lebky. Dá sa predpokladať, že Hitlerov‘,“ vysvetľuje Kozlov.
Upozorňuje pritom na iný dôkazový materiál, ktorý údajne spoľahlivo dokazuje, že Hitler v bunkri naozaj koncom apríla posledného roku vojny zomrel. Ide o spodnú čeľusť so zubami. Na ich základe sa podarilo identifikovať vodcovo spálené telo. Túto časť lebky našli Rusi ešte na jar roku 1945, kdežto spornú prestrelenú temennú časť až o rok neskôr, keď sa k miestu jeho smrti vrátila zvláštna jednotka NKVD.
Keby sa vraj porovnala DNA odobratá zo zubov s genetickým materiálom od priamych príbuzných, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa dokázalo, že čeľusť patrila jednému z najväčších zločincov v dejinách ľudstva. „Ak chce niekto dokázať, že v bunkri nezomrel, musel by vyvrátiť reálne dôkazy a nie falošné,“ uzavrel Kozlov.
Medzi historikmi všeobecne prijímaná verzia Hitlerovej smrti vraví, že krátko pred dobytím svojho bunkru sovietskymi vojskami blízko Reichstagu v Berlíne, spáchal vo veku 56 rokov samovraždu. Spravil tak spoločne so svojou manželkou Evou Braunovou, keď najprv prehrýzol kyanidovú kapsulu a následne si z pištole Walther 7.65 vpálil do hlavy guľku.
Jeho telesné pozostatky vyniesli podľa očitého svedectva jeho verní v deke pred bunker, poliali ho benzínom a následne spálili v kráteri. Tam ho nakoniec s Braunovou i s jeho obľúbeným nemeckým ovčiakom Blondi pochovali.