Zaujímavú predpoveď predstavili dánski vedci v uznávanom časopise Lancet. Aby sa ich predpoklad splnil, podľa nich je potrebné, aby sa priemerný vek zvyšoval rovnakou rýchlosťou ako teraz. Počas minulého storočia sa tento ukazovateľ predĺžil až o 30 rokov.
Keďže čoraz viac ľudí zo Slovenska si zakladá rodinu v najrozvinutejších štátoch, čo platí hlavne o Británii, Nemecku a Francúzsku, potomkovia so slovenskou krvou sa v zahraničí môžu tešiť na prekonanie storočnej hranice. „Veľa tých, čo sú dnes bábätká, sa raz stane starcami s dobrým zdravím, pretože medicína v tom čase bude na takej úrovni, že sa vyliečia z mnohých chorôb alebo sa im dokáže predísť,“ v telefonickom rozhovore pre Pravdu poznamenal profesor Kaare Christensen, šéf citovanej štúdie, ktorý pôsobí na Juhodánskej univerzite v Odense.
Odborník si netrúfol odhadnúť, ako to bude vyzerať s dlhovekosťou dnešných dojčiat narodených na Slovensku. „Ide o predčasnú otázku. Uvidíme sa, ako bude uberať vývoj vo vašej krajine,“ povedal v narážke na fakt, že priemernej dĺžke života v Slovenskej republike nepatrí v Európskej únii vysoká priečka.
Christensen poukázal na to, akú dôležitú úlohu zohráva kvalita zdravotnej starostlivosti: „Ak by sme porovnávali Nemecko a Slovensko, všimnite si, východní Nemci vyťažili zo znovuzjednotenia. Dožívajú sa oveľa viac, obyvatelia ostatných bývalých komunistických štátov sa takou dobrou štatistikou nemôžu pochváliť,“ upozornil. Doplnil, že na zvyšovaní veku majú nezanedbateľný podiel aj pracovné podmienky, ktorým pripisuje vzostup v dĺžke života v 20. storočí.
Jeho zmienku o Nemecku potvrdzuje skutočnosť, ako sa ľuďom z východnej časti polepšilo od spojenia dvoch rozdelených území v roku 1990. Ženy tam žijú odvtedy priemerne o päť rokov dlhšie (zo 76 na 81) a muži o šesť (zo 69 na 75). Tieto Nemky a títo Nemci sú na tom v tempe predlžovania života dokopy takmer trojnásobne lepšie ako obyvatelia na Slovensku. „Priemerná dĺžka života Slovákov sa za posledných pätnásť rokov zvýšila priemerne o dva roky,“ informoval vlani Štatistický úrad SR. U žien to je 78 rokov a u mužov približne o 8 rokov menej.
Traja ľudia, ktorí sa dožili najvyššieho veku na svete
- Jeanne Calmentová (1875 – 1997)
Francúzka, ktorá žila 122 rokov a 64 dní.
Venovala sa šermu až do 85 rokov, na bicykli stále jazdila ako 100-ročná.
Vo veku 114 rokov sa pošmykla v kuchyni a zlomila si stehennú kosť, odvtedy zostala pripútaná na invalidný vozík.
Svoju dlhovekosť pripisovala olivovému oleju, ktorý si dávala na každé jedlo a dokonca si ním natierala pokožku. V malom množstve pila portské víno.
Celkom zdravo však nežila – s fajčením skoncovala až ako 117-ročná, týždenne zjedla kilogram čokolády.
- Šigečijo Izumi (1865 – 1986)
Japonec, ktorý žil 120 rokov a 237 dní.
Patrí mu rekord najdlhšie pracujúceho človeka na svete – činný bol až 98 rokov.
Už ako dieťa pomáhal na poli. Do dôchodku odišiel ako 105-ročný, dovtedy sa živil ako pestovateľ cukrovej trstiny.
Chutilo mu šoču – japonský nápoj s 25-percentným obsahom alkoholu, destiluje sa z jačmeňa alebo z ryže.
Vravieval, že za dlhý život vďačí Budhovi a slnku. Prežil 71 japonských premiérov. Zomrel na zápal pľúc krátko po prevoze do nemocnice.
- Sarah Knaussová (1880 – 1999)
Američanka, ktorá žila 119 rokov a 97 dní.
Dlhovekosť po nej zdedila dcéra, ktorá umrela vo veku 101 rokov. O matke tvrdila, že dlho žije preto, lebo má pokojnú povahu a nedá sa vyviesť z miery.
O tom, že ju nič nerozrušilo, svedčí napríklad to, keď jej oznámili, že svojho času sa stala najstarším človekom na svete: ,,No a čo?" reagovala.
Až do smrti bola čulá – pozerala v televízii golf, vyšívala, pomáhala s pečením.
Mala pokojnú smrť, netrpela nijakým ochorením. Zomrela v spánku v domove dôchodcov. Skonala 33 hodín pred príchodom nového storočia.