„Ginzburgova smrť je obrovská strata pre svetovú a ruskú vedu,“ reagoval na správy o úmrtí podpredseda Ruskej akadémie vied Gennadij Mesjacev. Akademický život Ginzburga, ktorý bol autorom viac ako 400 vedeckých prác a desiatok monografií, sa začal veľmi skromne. V základnej škole strávil len štyri roky. V rozhovore pre Pravdu nositeľ Nobelovej ceny priznal, že daňou za to boli nedostatky v matematike.
"Veľmi pomaly počítam. V matematike mám len priemerné schopnosti. Na univerzite som sa preto špecializoval na optiku. Sedel som v tmavej komore a niečo som tam meral. Neskôr sa mi podarilo vysvetliť jeden efekt. Dostal som sa k profesorovi Igorovi Tammovi. Tento neskorší laureát Nobelovej ceny ma ovplyvnil na celý život.
Povzbudil ma, a tak som skoncoval s experimentmi a začal sa venovať teoretickej fyzike, kde sú aj oblasti, v ktorých si vystačíte s elementárnou matematikou," povedal pre Pravdu pred dvoma rokmi.
Fyzika mu zachránila život. Za čias stalinizmu mal problémy pre svoj židovský pôvod, režim však potreboval šikovných fyzikov pri vývoji zbraní. Ginzburg sa spolu s Andrejom Sacharovom podpísal na vodíkovej bombe. Po vojne sa ďalej venoval teoretickej fyzike.
K jeho najzásadnejším objavom v kvantovej fyzike patrí objasnenie správania hmoty pri extrémne nízkych teplotách, za čo v roku 2003 dostal Nobelovu cenu.