„Potešilo ma, že som dostal nominácie zo všetkých členských krajín. Mojou úlohou je teraz prideliť tie správne portfóliá tým správnym ľuďom,“ uviedol Barroso vo vyhlásení. Istotu má iba Britka Catherine Ashtonová, ktorej minulotýždňový summit EÚ priklepol vedenie európskej diplomacie.
Slovenským kandidátom na post v novej eurokomisii je Maroš Šefčovič. V súčasnosti má na starosti oblasť vzdelávania a kultúry. Slovenskí predstavitelia však v minulosti viac ráz verejne tvrdili, že Bratislava by chcela získať post eurokomisára pre energetiku.
„To, čo odznelo, stále platí. Rozdelenie pozícií je na predsedovi Európskej komisie a schvaľuje to Európsky parlament,“ povedal pre Pravdu Peter Stano, hovorca ministerstva zahraničných vecí. Podľa viacerých expertov však Slovensko nemá príliš veľkú šancu, že dôležitú oblasť energetiky dostane. Neznamená to však, že nemôže pokukovať po významnejšom kresle, ako je to, v ktorom Šefčovič sedí teraz.
„Keď skladal Barroso eurokomisiu v roku 2004, tak sa veľmi snažil, aby nezanechal dojem, že zanedbáva požiadavky menších krajín. Je dosť múdry na to, aby sa tým riadil znovu,“ povedal pre Pravdu Janis Emmanouilidis z Centra pre európsku politiku v Bruseli.
„V komisii zostáva viacero ľudí práve z menších krajín. Je teda možné o nich tvrdiť, že majú potrebné skúsenosti na to, aby získali napríklad pozíciu podpredsedu. Barroso dobre vie, že potrebuje aj podporu menších krajín,“ vysvetlil expert na európske inštitúcie. Najväčšia bitka sa pravdepodobne rozpúta o eurokomisárov, ktorí majú na starosti rôzne hospodárske oblasti. Záujem o ne prejavujú veľké krajiny.
„Menová politika takmer určite zostane Španielovi Joaquínovi Almuniovi. Pri vnútornom trhu zase zaznelo meno Francúza Michela Barniera. Podstatné bude, či budú pod neho spadať aj finančné služby. Vyzerá to tak, že nemecký kandidát Günther Öttinger by chcel tiež ekonomický post, možno priemysel. Lenže aj Öttinger by chcel viac právomocí. Ak k tomu nedôjde, môže sa skôr pozerať po niečom, čo je spojené s energetikou, klimatickými zmenami alebo možno hospodárskou súťažou. Rozdelenie jednotlivých pozícií teda závisí aj od toho, čo sa v nich dá v skutočnosti ovplyvniť,“ pripomína Emmanouilidis.
Medzi kandidátmi na posty v novom Barrosovom tíme je deväť žien. To je o jednu viac ako doteraz. Predseda komisie priamo žiadal členské krajiny, aby poslali do Bruselu viac žien.