„Nezostalo veľa času na to, aby účastníci súhlasili s niečím záväzným,“ povedal pre Pravdu Robert Falkner z Londýnskej vysokej školy ekonómie a politických vied. „Môžeme dúfať len v rámcovú politickú dohodu. Nejaká zmluva je otázka nasledujúcich mesiacov a rokov,“ predpokladá expert na globálnu environmentálnu politiku.
Do hlavného mesta Dánska sa chystá viac ako 15–tisíc ľudí, zastúpených bude 190 krajín. „Toto sú najzložitejšie rozhovory, do ktorých sa kedy ľudstvo pustilo,“ citovala agentúra Reuters nórskeho ministra životného prostredia Erika Solheima. „Vplyv toho pocíti čínsky farmár na ryžovom poli v Ś–čchuane, centrála Google v Seattli či pracovník na ropnom poli v Nórsku. Je to oveľa náročnejšie ako odzbrojovanie, celosvetový obchod alebo predchádzajúce environmentálne dohody,“ uviedol politik.
Napätie vládne najmä medzi bohatým severom a juhom, ktorý sa ho snaží dobehnúť. Rozvojové krajiny pripomínajú, že bohaté štáty v minulosti postavili svoje ekonomiky na priemysle. S tým je spojená produkcia skleníkových plynov.
„Rozvinuté ekonomiky sa musia zaviazať k drastickému obmedzeniu emisií do roku 2020, aby sa im podarilo dosiahnuť cieľ znížiť ich o 50 percent do roku 2050. Zatiaľ je na to ochotná pristúpiť len Európska únia. Kým to však nespravia bohaté národy, k ničomu nepristúpia ani najväčší znečisťovatelia z rozvojového sveta, ako sú India a Čína. A, naopak, kým to neurobí Peking, tak sa k tomu nechce odhodlať Washington,“ vysvetľuje Falkner. „Ďalším problémom je, že bohatší sever by mal financovať znižovanie množstva emisií na chudobnejšom juhu. Keď však nedôjde k spomenutým záväzkom, do systému nepotečú skutočné zdroje,“ myslí si expert.
„Je tu možnosť, že sa konferencia skončí fiaskom,“ pripustil pre Reuters Joachim Schellnhuber z Inštitútu pre výskum klimatických dosahov v nemeckom Postupime. Vedec však zároveň verí, že v Dánsku nastane „magický moment“, keď globálne otepľovanie príde riešiť viac ako 100 lídrov z celého sveta.
Budú sa však politici a odborníci zaoberať skutočne veľkým svetovým problémom? Skepticidostali do rúk zbraň, keď z prestížneho klimatického centra na Východoanglickej univerzite po útoku hackerov unikli e–maily odborníkov. Niektoré z nich hovoria o zatajovaní údajov v prospech teórie o globálnom otepľovaní, ktoré spôsobuje človek. Aféru má teraz vyšetriť nezávislá komisia. Britský minister pre klimatické zmeny Ed Miliband však odsúdil ľudí, ktorí sa na základe kauzy snažia vzbudiť dojem, že globálne otepľovanie nie je také vážne. „Musíme sa obávať klimatických sabotérov,“ uviedol minister pre agentúru AP.
Otázky a odpovede o otepľovaní
Čo je globálne otepľovanie?
Pod týmto pojmom sa všeobecne nárast teploty Zeme v dôsledku zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Za posledných 100 rokov teplota stúpla o 0,74 stupňa Celzia.
Čo globálne otepľovanie spôsobuje?
Väčšina vedcov vidí priamu súvislosť medzi zvyšovaním teploty a ľudskou činnosťou. Podľa nich ľudstvo využívaním fosílnych palív produkuje veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré prispievajú k ohrievaniu atmosféry. Podľa iných vedcov však nie je vzťah medzi otepľovaním a ľudskou činnosťou jasne dokázaný.
Čo je to skleníkový efekt?
Takzvaný skleníkový efekt je dôsledkom schopnosti atmosféry prepúšťať slnečné žiarenie a zároveň zadržiavať teplo odrazené od zemského povrchu. Značná časť vedcov sa obáva, že ľudstvo zvýšenou produkciou skleníkových plynov tento efekt nežiaducim spôsobom stupňuje a spôsobuje tak globálne otepľovanie.
Kto sú najväčšími producentmi CO2 na svete?
Najväčším producentom oxidu uhličitého v roku 2008 bola Čína, ktorá vypustila do atmosféry približne 6,8 miliardy ton CO2. Nasledujú USA, Rusko, India a Japonsko.
(ČTK)