Orbánov Fidesz jednoznačne vyhral prvé kolo volieb s takmer 53 percentami hlasov. Druhí skončili so značným odstupom vládni socialisti nasledovaní extrémistickým Jobbikom. Do parlamentu preniklo aj postmoderné liberálno-zelené zoskupenie Politika môže byť iná. Fidesz si už v nedeľu zabezpečil 206 z 386 parlamentných kresiel. Na získanie ústavnej dvojtretinovej väčšiny potrebuje ešte aspoň 52 mandátov. Podľa analytikov ak nespraví osudnú chybu, v druhom kole v poslednú aprílovú nedeľu by ich s prehľadom mal získať. Socialisti majú istých 28 a Jobbik 26 kresiel.
Západné médiá si viac ako drvivé víťazstvo Fideszu všímajú na európske pomery nezvyčajne silnú krajnú pravicu. „Na týchto voľbách je znepokojujúci vzostup krajne populistickej a radikálnej pravice,“ uviedlo španielske predsedníctvo EÚ. Orbán už dávnejšie vyhlasoval, že s extrémistami sa poráta tak, ako kedysi Miklós Horthy – dá im dve zauchá a pošle ich domov. Aj teraz extrémistickú hrozbu bagatelizoval. „Sú v Európe krajiny, ktoré by si tú malú, maďarskú, 17-percentnú extrémistickú silu rady vymenili, lebo ony musia žiť s početnejšou,“ citoval ho server hirszero.hu.
„Vzdajme vďaku Bohu, že sily demokracie boli silnejšie,“ dodal s tým, že on osobne sa obával lepšieho volebného výsledku Jobbiku. „Maďarská demokracia je stabilná, dobre zložila skúšku, ubránila samú seba, čo po takýchto hanebných vládnych rokoch je veľký výkon,“ zdôraznil. Ako recept proti extrémizmu ponúkol dobrú vládu a čo najmenej korupcie.
Orbán vyhlásil, že jeho vláda nepožiada o stodňovú trpezlivosť, lebo na to nie je čas. Fidesz podľa neho ešte pred jej vznikom, už deň po druhom kole volieb, predloží do parlamentu balík návrhov. Medzi nimi by mal byť plán menšieho parlamentu a zníženia počtu poslancov miestnej samosprávy.
Politológ Zoltán Kiszelly predpokladá, že Orbán sa zariaďuje na dlhé vládnutie. „Pokúsi sa zmeniť krajinu, lebo verí, že vďaka tomu sa udrží pri moci viac volebných období,“ povedal pre Pravdu. Bolestivé reformy však bude presadzovať opatrnejšie a taktickejšie ako bývalý premiér Ferenc Gyurcsány. „Rozhodne s uťahovaním opaskov nezačne pred jesennými komunálnymi voľbami. Keď tie bude mať za sebou, čaká ho tri a pol roka bez volieb, čo je dosť času na to, aby dal ekonomiku do poriadku,“ hovorí politológ, ktorý vážnejšie úsporné opatrenia od Orbána očakáva až na budúci rok.
Presadzovanie aj zásadných zmien by Orbánovi pri ústavnej väčšine v parlamente nemalo robiť ťažkosti. Na to, aby sa proti nim nebúrila verejnosť, bude Fidesz používať taktiku odvádzania pozornosti, predpokladá Kiszelly. „Najskôr to bude zníženie počtu parlamentných kresiel, zo súčasných 386 na 199, a okresanie rozbujnených miestnych samospráv, čo sú veľmi populárne kroky. Potom prídu na rad trestné stíhania politikov v korupčných kauzách, keď všetci budú so záujmom sledovať známych socialistov a liberálov s putami na rukách,“ vykresľuje možný scenár politológ. Zámerné vyostrovanie vzťahov so susednými krajinami, ako odpútavací manéver, však nepovažuje za pravdepodobné.
„Orbán musí dbať na zahraničie. Nebude vyvolávať konflikty. Pravda, ak sa pred júnovými voľbami na Slovensku bude hrať maďarskou kartou, tak odpovie, možno razantnejšie ako doterajšia vláda. Dá si však pozor, aby ako pri krčmovej bitke mohol povedať: Ja iba vraciam údery,“ predpovedá Kiszelly. Ráta tiež s tým, že po slovenských voľbách sa vzťahy upokoja. „Možno to nebude také spektakulárne obdobie stavania mostov ako v prvých rokoch vlády Orbána a Mikuláša Dzurindu, ale nejaké mosty na rieke Ipeľ by postaviť mohol aj s Ficom. Obe krajiny by tým demonštrovali smerom na Západ, že spolupracujú. Konflikt totiž nerobí dobre Maďarsku ani Slovensku, nestabilnému regiónu sa investori vyhýbajú,“ dodáva politológ.