Stalin získal východ Európy armádou a šarmom

Z nepriateľa spojenec a potom opäť nepriateľ. Druhú svetovú vojnu, ktorá sa v Európe skončila pred 65 rokmi, začali nacistické Nemecko a Sovietsky zväz. Pakt Molotov-Ribbentrop z augusta 1939 bol oveľa viac ako len akási dohoda o neútočení medzi Berlínom a Moskvou.

08.05.2010 07:03
Jalta, Stalin, Churchill, Roosevelt Foto:
Rokovanie Veľkej trojky (zľava Winston Churchill, Franklin D. Roosevelt a Josef Stalin) vo februári 1945 na Jalte. Na nej sa spečatili dohody o východnej Európe.
debata (100)

Bola to zmluva, ktorá vymedzovala sféry vplyvu tretej ríše a ZSSR. Išlo o delenie koristi, o územia cudzích štátov, ktoré mali jedna či druhá krajina vojensky obsadiť.

Churchillova železná opona a percentá

V júni 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Diktátor Josif Stalin sa stal spojencom Západu. V protihitlerovskej koalícii dôsledne trval na tom, aby čo najviac územných ziskov ostalo Moskve. To, čo Kremľu odklepol Hitler, mu vo veľkej miere opečiatkovali aj západní spojenci. A ešte pridali mnoho navrch. Výsledkom porážky nemeckých vojsk bolo oslobodenie Európy od nacizmu a fašizmu a jej následné rozdelenie. Koniec druhej svetovej vojny tak znamenal začiatok studenej vojny.

„Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane bola krížom cez celý kontinent spustená železná opona. Za touto líniou ležia všetky hlavné mestá starých štátov strednej a východnej Európy. Varšava, Berlín, Praha, Viedeň, Budapešť, Belehrad, Bukurešť a Sofia, všetky tieto slávne hlavné mestá aj s obyvateľstvom ich krajín sa ocitli v oblasti, ktorú musím nazvať sovietskou sférou, a všetky sú vystavené nielen tej či onej forme sovietskeho vplyvu, ale aj vysokej a v mnohých prípadoch rastúcej miere ovládania z Moskvy,“ povedal Winston Churchill v marci 1946.

Vo svojom slávnom prejave správne predpovedal, čo nastupuje. Pravda však je, že nemusel byť príliš jasnozrivý. Bol predsa pri tom, keď sa delenie Európy rodilo. A ani v reči, ktorá do kníh dejepisu vošla práve pre pojem železná opona, nezabudol pripomenúť svojho priateľa z čias vojny maršala Stalina. Sám Churchill, vtedy ešte ako britský premiér, predložil v októbri 1944 sovietskemu diktátorovi zoznam sfér vplyvu v Európe.

Rumunsko malo na 90 percent patriť ZSSR, Grécko malo zase na 90 percent zostať v rukách Západu. S Juhosláviou a Maďarskom to malo byt fifty-fifty a Bulharsko vyšlo v Churchillových počtoch na 75 percent sovietske.

„Bola to jedna z tých mnohých udalostí v dejinách, keď boli záujmy malých národov obetované na oltár politiky mocností,“ povedal pre Pravdu autor viacerých kníh o studenej vojne Robert Maddox z Pennsylvánskej štátnej univerzity.

Stalinova priazeň

Boli teda lídri demokratického Západu, Churchill a americký prezident Franklin Delano Roosevelt, počas vojny na tyrana z Kremľa príliš mäkkí?

„Stalin mal charizmu, bol osobnosť, vedel byť šarmantný. Oscilovali medzi tým, že vedeli, že Stalin je brutálny diktátor a medzi tým, že je to predsa politik, s ktorým sa dá spolupracovať,“ hovorí Klaus Larres, ktorý vyučuje na prestížnej Univerzite Johna Hopkinsa v New Yorku.

„Roosevelt a Churchill okrem toho súťažili v tom, kto získa Stalinovu priazeň a sovietsky diktátor to vedel využiť. Chápal, že západní politici sa snažia hrať na jeho domnelú dobrú stránku, chceli s ním mať osobné vzťahy. Preto Stalin dokázal vrážať klin medzi Roosevelta a Churchilla. Bolo to pre neho výhodné. Dobre vedel, čo si Churchill myslel o boľševikoch. Po roku 1917 ich prirovnal k moru. Sovietsky diktátor na to nezabudol. Samozrejme, potreboval koalíciu s Britmi, ale nikdy Churchillovi nedôveroval. Bral ho ako skutočného antikomunistu, najmä v porovnaní s Rooseveltom. Stalin raz povedal, že americký prezident by mu ukradol z vrecka rubeľ, ale britský premiér aj kopejku. Netvrdím, že to bol rozhodujúci moment, ale dopĺňa to celkový obraz o rokovaniach,“ pripomenul pre Pravdu historik.

Rozdelenie Európy

Vo februári 1945 sa konala na Jalte konferencia Veľkej trojky. Na nej sa spečatili dohody o východnej Európe. V tom čase bola Červená armáda asi 65 kilometrov od Berlína. Stalin mal tri razy toľko jednotiek v Európe ako Američania. Jeho vojenská prevaha bola jednoznačná.

Na východnú a strednú Európu už vrhal Stalin pridlhý tieň. Západ si uvedomoval, že to dokázal aj činmi. Britské a americké ministerstvá zahraničných vecí dobre vedeli, že masaker poľských dôstojníkov v Katyni spáchal sovietsky režim. Nehovorili o tom verejne, aby sa ešte viac nepoškodili vzťahy so ZSSR. A keď sovietske jednotky čakali, kým Nemci v krvi utopia povstanie vo Varšave, Roosevelta a Churchilla to šokovalo.

Konferencia o osude sveta

//obsadenie – sovietsky vodca Josif Stalin, americký prezident Franklin Delano Roosevelt, britský premiér Winston Churchill, už tu sa rokovalo o vytvorení „spriatelených“ štátov ZSSR v strednej a východnej Európe

// //obsadenie – rovnaké ako v Teheráne, Sovietsky zväz dostal územie, ktoré obsadil po napadnutí Poľska viac-menej podľa takzvanej Curzonovej línie, Varšava bola kompenzovaná nemeckým územím

// //obsadenie: Stalin, po smrti Roosevelta nastúpil nový americký prezident Harry Truman, Churchilla zase po prehratých voľbách v Británii nahradil nový premiér Clement Attlee, Nemecko, Rakúsko, Berlín a Viedeň boli rozdelené na štyri okupačné zóny, sovietsku, americkú, britskú a francúzsku
//

„Dalo sa urobiť len málo pre to, aby Stalin neovládol východnú Európu,“ povedal pre Pravdu Kenneth Osgood, odborník na históriu zahraničných vzťahov. „Jediná možnosť, ktorá zostávala, bolo postaviť sa silou proti Sovietskemu zväzu. Nad tým v roku 1945 seriózne nikto neuvažoval. Nemecko bolo síce porazené, ale Spojené štáty naďalej bojovali v brutálnej vojne v Pacifiku. Nebolo jasné, či atómová bomba bude fungovať, a ak aj bude, či jej samotné použitie povedie ku kapitulácii Japonska,“ uviedol odborník z Floridskej atlantickej univerzity.

„Jeden historik raz povedal, že nič nie je neodvratné, kým sa to nestane,“ hovorí o rozdelení Európy Larres. ,,Lenže vezmime do úvahy, z akých úplne odlišných politických prostredí pochádzali západní lídri a Stalin. Hovoríme o demokracii a diktatúre. Stalin sa okrem toho mimoriadne obával toho, že Nemecko opäť povstane, možno o 15–20 rokov, a bude nebezpečné. Zjednodušene vravel, že preto potrebuje nárazníkové pásmo. Že chce Poľsko ako spojenca Sovietskeho zväzu, nie ako nepriateľsky naladený štát. Stalin hovoril, že sa jeho západní spojenci budú môcť zúčastniť na demokratických voľbách v strednej a východnej Európe. Bolo to však len slovné cvičenie. Bolo by to úplne proti tomu, o čom si myslel, že je potrebné pre bezpečnosť Sovietskeho zväzu."

Práve v tomto momente však niektorí historici vidia príležitosť, ktorej sa dalo chytiť. Viac chápať Stalinove záujmy. ,,Brutálne činy sovietskeho diktátora vo východnej Európe svedčili o tom, že sa mu nedá veriť. Musím však uvažovať aj o tom, že keby po vojne USA zvolili menej konfrontačný tón, možno sa dalo zmierniť napätie, azda dokonca predísť studenej vojne," premýšľa Osgood.

„Dá sa argumentovať, že ZSSR mal legitímne bezpečnostné záujmy. Rusko napadli za menej ako dve storočia Napoleon, nemecký cisár a Hitler. Podľa toho, čo však vieme, to vyzerá tak, že Stalin chcel po celý čas presadiť sovietsku kontrolu nad východnou Európou,“ tvrdí Maddox.

„Z toho plynie aj poučenie, ako sa správať k diktátorom. Je potrebné využiť diplomatické prostriedky, rozhovory, nejsť len okamžite po silových riešeniach. Zároveň však nikdy netreba zabudnúť, čo sú zač,“ pridáva sa Larres.

Churchillov návrh na sféry vplyvu v Európe

  • 90 percent Rumunska malo patriť ZSSR
  • 90 percent Grécka malo zostať v rukách Západu
  • 50 percent vplyvu mal mať Západ aj Východ v Juhoslávii a Maďarsku
  • 75 percent vplyvu na Bulharsko mal mať podľa Churchilla Sovietsky zväz
mapa grafika
100 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy