Gréci nechápu, že im hrozí bankrot, odbory opäť zvolali generálny štrajk

Štátny sektor a dopravu v Grécku znovu ochromil generálny štrajk, od februára už štvrtý. Ľudia protestujú proti dôchodkovej reforme a ďalším úsporným opatreniam, ktoré prijala grécka vláda výmenou za finančnú pomoc Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.

20.05.2010 07:14, aktualizované: 14:07
štrajk, Grécko Foto: ,
Protestujúci Gréci odmietajú tvrdý balíček úsporných opatrení, ktorý schválil parlament.
debata (94)

Pod sloganmi „Ruky preč od sociálnych istôt“ a „Dosť s úsporami“ usporiadali najväčšie odborové centrály, GSEE, ktorá združuje zamestnancov súkromného sektoru a ADEDY združujúca zamestnancov štátneho sektora, manifestácie vo veľkých mestách. Rovnako ako vždy odbory komunistov zvolali vlastnú oddelenú akciu.

Úrady len v centre Atén rozmiestnili 1700 policajtov, aby zabránili opakovaniu tragédie z 5. mája. Vtedy radikálna časť demonštrantov podpálila banku, v ktorej sa splodinami udusili traja ľudia.

V Aténach nejazdí metro, ani autobusy a trolejbusy. V neďalekom prístave Pireu zostali lode ukotvené. Naopak letecká doprava v podstate funguje. Letoví kontrolóri sa rozhodli štrajku nezúčastniť s ohľadom na zhoršenú situáciu v turistike.

Zatvorené sú tiež iba niektoré školy a ministerstvo školstva dodržiava termíny skúšok, ktoré sa majú vo štvrtok konať. Otvorené sú aj mnohé súkromné banky, a to aj napriek tomu, že zamestnancov vyzval k štrajku odborový zväz. Zatvorené boli pobočky Gréckej národnej banky. V nemocniciach funguje len pohotovosť.

S výnimkou pracovníkov štátnej televízie sa novinári k štrajku nepripojili, ale ich odbory počítajú s 24-hodinovým štrajkom budúci týždeň.

Odbory žiadajú, aby vláda ustúpila od úsporných opatrení v systéme sociálneho zabezpečenia, ku ktorým ich vedie hlboký štátny dlh a hrozba bankrotu. Namiesto toho chcú, aby hľadala zdroje inde, najmä u bohatých.

Dôchodková reforma, ktorá napríklad zvyšuje minimálny vek pre predčasný odchod do dôchodku na 60 rokov a zníženie dôchodkov na 65 percent pôvodnej mzdy, je len jedným z úsporných opatrení vlády premiéra Jorgosa Papandrea.

Výmenou za pôžiku 110 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu na pokrytie dlhových splátok vláda tiež napríklad zvyšuje nepriame dane zhruba o desať percent. Rozhodla sa aj prísnejšie vymáhať platby od daňových dlžníkov. Celkom by tak mohla dostať do štátnej pokladne dodatočných 30 miliárd eur.

94 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy