Gréci nechápu, že im hrozí bankrot, odbory opäť zvolali generálny štrajk

Štátny sektor a dopravu v Grécku znovu ochromil generálny štrajk, od februára už štvrtý. Ľudia protestujú proti dôchodkovej reforme a ďalším úsporným opatreniam, ktoré prijala grécka vláda výmenou za finančnú pomoc Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.

20.05.2010 07:14 , aktualizované: 14:07
štrajk, Grécko Foto: ,
Protestujúci Gréci odmietajú tvrdý balíček úsporných opatrení, ktorý schválil parlament.
debata (94)

Pod sloganmi „Ruky preč od sociálnych istôt“ a „Dosť s úsporami“ usporiadali najväčšie odborové centrály, GSEE, ktorá združuje zamestnancov súkromného sektoru a ADEDY združujúca zamestnancov štátneho sektora, manifestácie vo veľkých mestách. Rovnako ako vždy odbory komunistov zvolali vlastnú oddelenú akciu.

Úrady len v centre Atén rozmiestnili 1700 policajtov, aby zabránili opakovaniu tragédie z 5. mája. Vtedy radikálna časť demonštrantov podpálila banku, v ktorej sa splodinami udusili traja ľudia.

V Aténach nejazdí metro, ani autobusy a trolejbusy. V neďalekom prístave Pireu zostali lode ukotvené. Naopak letecká doprava v podstate funguje. Letoví kontrolóri sa rozhodli štrajku nezúčastniť s ohľadom na zhoršenú situáciu v turistike.

Zatvorené sú tiež iba niektoré školy a ministerstvo školstva dodržiava termíny skúšok, ktoré sa majú vo štvrtok konať. Otvorené sú aj mnohé súkromné banky, a to aj napriek tomu, že zamestnancov vyzval k štrajku odborový zväz. Zatvorené boli pobočky Gréckej národnej banky. V nemocniciach funguje len pohotovosť.

S výnimkou pracovníkov štátnej televízie sa novinári k štrajku nepripojili, ale ich odbory počítajú s 24-hodinovým štrajkom budúci týždeň.

Odbory žiadajú, aby vláda ustúpila od úsporných opatrení v systéme sociálneho zabezpečenia, ku ktorým ich vedie hlboký štátny dlh a hrozba bankrotu. Namiesto toho chcú, aby hľadala zdroje inde, najmä u bohatých.

Dôchodková reforma, ktorá napríklad zvyšuje minimálny vek pre predčasný odchod do dôchodku na 60 rokov a zníženie dôchodkov na 65 percent pôvodnej mzdy, je len jedným z úsporných opatrení vlády premiéra Jorgosa Papandrea.

Výmenou za pôžiku 110 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu na pokrytie dlhových splátok vláda tiež napríklad zvyšuje nepriame dane zhruba o desať percent. Rozhodla sa aj prísnejšie vymáhať platby od daňových dlžníkov. Celkom by tak mohla dostať do štátnej pokladne dodatočných 30 miliárd eur.

94 debata chyba