Orbán presadil smútok za Uhorskom

Maďarsko bude každý rok 4. júna smútiť za zánikom Uhorska. Parlament v Budapešti schválil návrh, podľa ktorého sa tento dátum stal Dňom národnej spolupatričnosti. Opoziční socialisti predložili pozmeňujúci návrh, aby sa do textu vložila veta, že "trianonskú ranu nemožno zahojiť revíziou hraníc", ale neprešiel.

31.05.2010 14:25, aktualizované: 23:12
Maďarsko, Budapešť, parlament Foto:
Ilustračné foto
debata

Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920 dala definitívnu bodku za niekdajšou podobou Uhorska, pričom tri milióny Maďarov sa ocitli na územiach iných štátov.

Slovenskí politici sú z maďarského kroku rozčarovaní a vyvoláva v nich obavy. „Je absurdné prijímať v 21. storočí zákony, týkajúce sa udalosti spred 90. rokov,“ hovorí predseda KDH Ján Figeľ, ktorý to považuje za veľký výkričník pre budúcnosť Európskej únie. Podobne hovoria aj historici. Podľa nich je to nezmyselné a nehodné Európy 21. storočia.

Preambula nového zákona nazýva Boha pánom dejín. V jeho texte sa skloňuje aj autonómia: „Každý príslušník maďarstva vrhnutého pod nadvládu viacerých krajín je súčasťou maďarského národa… spolupatričnosť národa ponad štátne hranice je realitou, zároveň určujúcim prvkom individuálnej i kolektívnej identity Maďarov. Na základe praxe prijateľnej v Európe podporuje Maďarsko prirodzený nárok na rôzne druhy kolektívnej autonómie.“

Dôležitou časťou zákona je odvolávanie sa na to, že všetky doterajšie snahy o riešenie otázok nadhodených „trianonským mierovým diktátom“ a pokusy pomocou cudzích veľmocí zmeniť hranice vyšli nazmar. „Z toho vychádzajúc Národné zhromaždenie deklaruje, že riešenie týchto problémov môže byť iba výsledkom spolupráce demokraticky zriadených krajín, na základe vzájomného rešpektovania sa a v rámcoch vyznačených medzinárodnopráv­nymi pravidlami.“

Jeden z predkladateľov návrhu zákona Zoltán Kövér z Fideszu poznamenal: „Udalosti spred 90 rokov sa nemohli zmeniť na históriu, ale ako nespracovaná kolektívna trauma zaťažujú verejné zmýšľanie Maďarov i susedných národov.“ Riaditeľ Historického ústavu Maďarskej akadémie vied Ferenc Glatz sa nazdáva, že je správne si aj touto formou pripomenúť Trianon: „Ide o taký smútok, ktorý musí maďarské spoločenstvo spracovať.“ Dodáva pritom, že trianonský pamätný deň je dôležitý aj pre uzmierenie so susednými národmi: „Preto je múdre zdôrazňovať, že to nesmeruje proti iným národným spoločenstvám.“

Mladší historik Zoltán Ripp označuje nový zákon za nesprávny: „Je vyslovene škodlivý a nezmyselný, pretože nie je vhodný na nič iné, ako na rozdúchavanie napätia v regióne.“ Okrem toho v nijakom zákone nemá miesto Boh, pripomína a dodáva: „Navyše, keď niekto verí, že pánom dejín je Boh, prečo neprijíma všetko, čo sa stalo v dejinách, teda aj Trianon, ako Božiu vôľu?“

Prvý raz si Deň národnej spolupatričnosti Maďarsko pripomenie už tento piatok, v deň 90. výročia podpísania Trianonskej zmluvy. Pre Maďarov je to dodnes najväčšia národná tragédia a trauma. Do druhej svetovej vojny vohnala vtedajšiu maďarskú vládu na strane Nemecka práve túžba po revízii Trianonu. Dnes o tom hovoria iba extrémisti, no zjavná nostalgia znervózňuje susedov.

Po schválení uznesenia budú celý týždeň v Maďarsku spomienkové akcie na 4. jún 1920, keď v trianonskom paláci vo Versailles veľmoci rozhodli, že ako výsledok prvej svetovej vojny Uhorsko rozdelia a dve tretiny bývalej monarchie pridelia (zväčša novým) susedným štátom. Nové štátne hranice sa však nezhodovali s etnickými, tak sa stalo, že tri milióny Maďarov sa ocitli v cudzích štátoch. V Maďarskej akadémii vied bude vo štvrtok a piatok konferencia za účasti renomovaných svetových historikov a v piatok večer vyvrcholí týždeň pamätným zasadaním parlamentu, na ktorom vystúpi aj prezident László Sólyom.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy