Z landsberskej pevnosti, kde si odpykával svoj trest za pokus o puč v Mníchove, bol celkom neznámy radikál už prepustený. A chystal sa dokázať svetu, že väčšinu svojich šialených plánov, načrtnutých v Mein Kampf, chce naozaj uskutočniť. Úvodný zväzok nacistickej „biblie“, ktorý Hitler spísal vo väzení, vyšiel prvýkrát pred 85 rokmi, 18. júla 1925.
Táto prvá časť, nazvaná Účtovanie, bola vydaná v lete roku 1925, druhá s podtitulom Národnosocialistické hnutie o dva roky neskôr. Pôvodný Hitlerom navrhnutý názov „Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti“ vraj skrátil na jednoduchší a údernější názov Mein Kampf jeho nakladateľ Max Amann.
Svetové židovstvo ako pôvodca všetkého zla
Budúci führer vo svojej knihe zhrnul svoj dovtedajší život a celkom jasne proklamoval svoj svetonázor aj budúcu stratégiu nacistického hnutia. Za pôvodcu všetkého zla označil „svetové židovstvo“, ktoré sa údajne snaží zničiť árijskú rasu a uchvátiť všetku moc. Ako zásterka mu pritom vraj slúžia všetky výdobytky moderných demokracií ako sloboda prejavu, emancipácie, tolerancie, kozmopolitizmus či pacifizmus.
Židovské spoločenstvo, definované nie nábožensky, ale rasovo, je teda nutné eliminovať, podobne ako ním údajne vymyslený marxizmus. Pozdvihnúť naopak treba „nadradených“ Árijcov, teda predovšetkým Nemcov. Ich blahu má primárne slúžiť štát organizovaný na vodcovský princíp aj zahraničná politika, zameraná na dobytie území na východe, ich germanizácii a podrobenie „menejcenných“ národov.
Myšlienky sú radikálne, ale nie originálne
Postoje a vízie publikované v Mein Kampf sú rovnako radikálne ako neoriginálne. Hitler vo svojej knihe len opakuje extrémne nacionalistické a antisemitské myšlienky, ktoré na prelome 19. a 20. storočia nachádzali odozvu v krajne pravicových spoločenských kruhoch. Ich základom je sociálny darvinizmus a presvedčenie o nadradenosti germánskej rasy.
Z literárneho hľadiska je Mein Kampf nepochybne úplne bezvýznamným počinom. Dodnes čitateľa aj pri zbežnom pohľade prekvapí rozvláčnosť a nesúlad textu, početné opakovanie a autorovo ťažkopádne vyjadrovanie. Mein Kampf bol ešte pred nástupom Hitlera k moci minimálne v Nemecku pomerne známy a aspoň čiastočne čítaný. Do nacistického uchopenia moci sa predalo vyše 240.000 exemplárov knihy, len v roku 1933 potom viac ako milión.
Mein Kampf je jedným zo symbolov nacizmu
Kvôli neoriginalite a nekonzistentnosti textu je tiež ťažké označiť ho za Hitlerov program, ktorého sa držal od politických počiatkov až do svojej smrti. Význam Mein Kampf tak podľa rady odborníkov spočíva skôr v symbolickej rovine, je vnímaný predovšetkým ako základná kniha nacizmu.