Medzinárodný súdny dvor (ICJ) Organizácie Spojených národov (OSN) vo štvrtok po niekoľkomesačnom rokovaní vynesie rozsudok nad legálnosťou jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova. Srbsko voči tomuto kroku dlhodobo protestuje a dúfa, že najvyšší súd OSN mu dá za pravdu. A hoci Priština si rovnako myslí, že ICJ rozhodne v jej prospech, podľa analytikov je možné očakávať istú „dvojznačnosť“ rozsudku.
„Súd sa pokúsi vyhnúť tomu, aby vytvoril akýkoľvek precedens, pretože potom by nasledovali aj ďalšie prípady,“ povedal pre agentúru AFP analytik Willem Van Genugten, odborník na medzinárodné právo pôsobiaci na univerzite v Tilburgu.
Iný expert, Jean D'Aspremont z univerzity v Amsterdame, súhlasí a dodáva, že súd by „nikdy, nikdy nemal uznať právo na odtrhnutie. To by otvorilo Pandorinu skrinku.“ D'Aspremont však nepredpokladá ani opačný scenár, keďže sudcovia podľa neho „nebudú chcieť urobiť zo seba hlupákov a vyniesť rozhodnutie, ktoré odmietnu všetky strany“.
Pätnásti sudcovia Medzinárodného súdneho dvora so sídlom v holandskom Haagu si vypočuli argumenty odporcov aj zástancov vyhlásenia nezávislosti. V rámci verejnej rozpravy vystúpili pred haagskym súdnym dvorom predstavitelia 29 krajín. Okrem zástupcov Srbska a Kosova predniesli sudcom svoj názor na túto vec nielen najvyšší predstavitelia Spojených štátov, Ruska, Holandska, Chorvátska, Albánska, ale napríklad aj takých krajín ako Burundi alebo Vietnam.
Očakávaný štvrtkový rozsudok síce nebude mať právne záväzný charakter, Srbi aj Kosovčania sa však zhodujú aspoň v tom, že bude mať veľký politický význam. Ide vôbec o prvý prípad, keď sa medzinárodný súd zaoberá legálnosťou odtrhnutia jedného štátu od druhého.
Ivanovič: Výmena území je pri riešení problému Kosova absolútne vylúčená
TASR v tejto súvislosti prináša rozhovor so štátnym tajomníkom srbského ministerstva pre Kosovo Oliverom Ivanovičom.
Na väčšinou Srbmi obývanom severe Kosova došlo tento mesiac k niekoľkým incidentom. Pri jednom z nich zomrel človek, ďalšieho postrelili. Aká je situácia v oblasti v súčasnosti? Nakoľko je potrebné brať vážne vyjadrenia kosovského ministra vnútra Bajrama Rexhepiho, že do Kosovskej Mitrovice pošle špeciálne policajné jednotky?
K ďalším incidentom nedošlo a situácia sa nejakým spôsobom normalizuje, nemôžem však povedať, že je stabilná. My v takomto stave už žijeme viac-menej pravidelne od roku 1999. Čo sa týka výrokov Bajrama Rexhepiho, nemyslím, že ich treba podceňovať. Na druhej strane som však toho názoru, že to bol skôr istý euforický, politicky motivovaný výrok, než vyjadrenie skutočného zámeru, že chce niečo také naozaj urobiť. Pretože vyslať špeciálne jednotky na sever Kosova v tejto nestabilnej situácii by bolo veľmi nebezpečné. Na severe by ich neprivítali veľmi srdečne.
Ja Rexhepiho poznám dobre a myslím si, že mu to jednoducho vyletelo, že to bol nepremyslený výrok so zámerom, aby sa na domácej pôde, pre domácu verejnosť ukázal silnejším a schopnejším. Ale aj rozhodnejším, pretože doposiaľ všetci, ktorí sa v Prištine zaoberali ministerstvom vnútra, boli – čo sa týka násilných aktov – skôr rezervovanejší s ohľadom na medzinárodné spoločenstvo. To definuje a formuluje politiku voči severu Kosova aj v celom Kosove.
Keď medzinárodné spoločenstvo považuje takýto akt za destabilizujúci, nikto ani nepomyslel na to, aby niečo také podnikol. Potom príde Rexhepi a pomyslí si, že by mohol ísť o krok ďalej, lebo medzičasom došlo k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti. Preto je toho názoru, že už len kvôli tejto skutočnosti môže byť odvážnejší alebo – v úvodzovkách – rozhodnejší.
Aká je situácia srbského obyvateľstva v Kosove dnes, čo sa týka telefónneho signálu, zásobovania prúdom a vodou a slobody pohybu?
Situácia je viac-menej rovnaká, nič sa nezmenilo. Máme slabšie pokrytie mobilného signálu, lebo niektoré z tých vedení, ktoré boli zničené, neboli opravené a teraz nefungujú. Čo sa týka prúdu, tu je to jasne rozdelené: severná časť Kosova sa zásobuje elektrinou zo Srbska, takže my máme v podstate prúd 24 hodín denne. Za tento prúd sa platí, rozumiete, predtým bol prúd humanitárny, ale teraz zaň platíme našej elektro-distribúcii, ktorá sa nachádza v severnej Mitrovici.
Čo sa týka slobody pohybu, tu sa to ťažko definuje, lebo ľudia si zvykli na to, že sa nejakým spôsobom kamuflujú. Mnohí si dali kosovské poznávacie značky s jedným jediným cieľom, aby sa mohli nepozorovane pohybovať medzi dvoma enklávami. Druhá vec je, objektívne povedané, že v tej časti už nie je také vysoké napätie ako predtým a nevenuje sa prílišná pozornosť ani tomu, ak by niekto prešiel s poznávacou značkou Kosovskej Mitrovice, teda srbskou poznávacou značkou.
Ako je to so srbskými navrátencami?
Vracia sa málo ľudí, aj keď sa o tom veľa hovorí. Objektívne povedané, v súčasnosti jednoducho nie je na to dostatok prostriedkov. Prostriedky na to nemá vyčlenené ani vláda Kosova, ani vláda Srbska. A čo je najhoršie, aj v medzinárodnom spoločenstve, ktoré bolo najväčším donorom ohľadne navrátencov, je v súčasnosti menej vôle, pravdepodobne kvôli ekonomickej kríze, a aj kvôli tomu že už prešlo 11 rokov a na problém Kosova sa trochu zabúda.
Prvým problémom je teda nedostatok prostriedkov, a druhý problém je bezpečnostného charakteru. Kamkoľvek sa Srbi vrátia, napríklad do dedín Žač, Dragoljevac, Muževine, Bjelica v okrese Istok, narazia na odpor miestnych Albáncov. Máme absurdnú situáciu: úrady v Prištine viac-menej úprimne hovoria o tom, že návrat musí prebehnúť, ale miestni ľudia sa protivia, a keď sa protivia, oni sa niekedy zoberú a strieľajú. Mali sme niekoľko incidentov s použitím strelných zbraní.
V dedine Žač sa v prítomnosti slovinských príslušníkov KFOR (misie OSN) a kosovskej polície strieľalo na navrátencov. Vystrelili viacero nábojov, dokonca našli aj vinníka, na niekoľko dní ho zatvorili a potom ho opäť pustili. To je niečo, čomu príliš nerozumieme, ale stáva sa to.
Nedávno ste uviedli, že Západ ako konečné riešenie nakoniec ponúkne rozdelenie Kosova. Doposiaľ toto nenavrhli ani Albánci, ani Srbi. Aké sú možnosti pre tento variant?
Po toľkých kontaktoch so Západom počas uplynulých 11 rokov som prišiel k záveru, že Európa bude skôr či neskôr unavená z Kosova a problému Kosovo. Európa aj svet. To sa deje aj teraz, keď sa s času na čas naň úplne zabudne. Keď dôjde k incidentom, vtedy sa Európa a svet opäť obrátia smerom k otázke Kosova a pokúšajú sa nájsť nejaké riešenie. Keď si všetci uvedomia – už si to aj začínajú uvedomovať – že Srbsko neprijíma nezávislosť Kosova, nastane situácia, že tí, čo podporili Kosovo, zrazu nebudú vedieť, čo s ním. Kosovo nemá dostatočnú podporu na to, aby sa stalo členom medzinárodných organizácií.
Na druhej strane sa, objektívne povedané, nedá ani ignorovať, pretože 69 krajín, ktoré Kosovo uznali, nie je málo. Dôjde k zamrznutiu tohto konfliktu. Žiadne také riešenie, v ktorom nie je zahrnuté aj Srbsko, nie je udržateľné. Z tohto dôvodu sa domnievam, že nastane situácia, kedy západný svet nebude môcť vziať naspäť už dané priznania a nebude naliehať už na ďalšie, lebo to stojí ohromne veľa energie na objektívne veľmi malý priestor a relatívne malý počet obyvateľov.
Bude sa teda snažiť nájsť, ako my hovoríme, šalamúnske, v úvodzovkách pragmatické riešenie. Preto sa domnievam, že je veľmi pravdepodobné, že Západ nakoniec ponúkne niečo ako rozdelenie Kosova, aby tak vytvorili dojem, že niečo získala aj jedna, aj druhá strana.
Diplomati z EÚ naznačili aj možnosť vytvorenia špeciálneho štatútu pre sever Kosova. Médiá medzitým priniesli informáciu, že Belehrad plánuje ponúknuť Preševskú dolinu výmenou za sever Kosova. Je to reálne?
Prvá časť otázky o špeciálnom štatúte pre sever Kosova je prvá fáza toho, o čom sme hovorili, teda ponuky na rozdelenie. Čo sa týka výmeny území, to neprichádza do úvahy. Výmena teritórií nie je výmena na mape, ale deje sa v živote. To by teda znamenalo aj humanitárne presťahovanie obyvateľstva.
Žeby také niečo prebehlo bez vojny, nie je známe v novodobých dejinách Európy. Môže sa to stať jedine v prípade vojny s limitovaným účinkom. Myslím, že nikomu rozumnému nepríde na um, aby sa uchýlil k tomuto riešeniu. Výmena teritórií je absolútne vylúčená.
V súvislosti s pričlenením Srbska k EÚ často spomínate cyperský model. V čom spočíva?
Nezávislosť Kosova nepriznala celá Európska únia a nevládne v nej ohľadne tejto otázky jednota. Na druhej strane je záujem o to, aby sa integroval celý západný Balkán, teda myslím aj Srbsko s Kosovom. Vzhľadom na to som naznačil cyperský model ako dobré riešenie.
Tak by totiž Srbsko vstúpilo do EÚ spolu s Kosovom, a na území, kde platí medzinárodný protektorát, teda v Kosove, by neplatili pravidlá a nariadenia Európskej únie. Je to podobné ako Cyprus. Vstúpil do EÚ ako Cyperská republika, na severe, kde žijú Turci, sa však neuplatňujú princípy jej zákonodarstva. Je to dobrá cesta. Cyperčania, cyperskí Gréci a Turci, iba teraz, po 35 rokoch, preukazujú pripravenosť na to, aby si sadli a rokovali. Dúfam, že nám na to nebude potrebných tých 35 rokov, ale je to cesta, ktorou by sa problém mohol vyriešiť.
Ako ste spokojní s pôsobením misie Európskej únie v Kosove (EULEX)?
Pocity sú zmiešané. Je dobré, že nejaká medzinárodná inštitúcia zaplnila prázdny priestor. Ten nastal vtedy, keď UNMIK (misia OSN v Kosove) v rámci svojej transformácie znížil počet svojich policajtov aj sudcov. Úplne logické bolo, že ten priestor sa môže vyplniť buď kosovskými Albáncami – čo by bolo veľmi zlé riešenie, pretože by sa nedôvera medzi Srbmi a Albáncami iba zväčšila – alebo medzinárodnými prokurátormi, sudcami a policajtmi. My to považujeme za menšie zlo.
EULEX má od začiatku problém, a tým je nejasne definovaná misia. Po druhé, má obrovský problém s nastolením svojej autority, to je viac ako očividné. Tretia vec je, že je zmätok v hlavách, či je štatútovo neutrálny, na čom nástojíme my, alebo je pozvaný na žiadosť miestnych inštitúcií kosovských Albáncov, ktorí si myslia, že majú nezávislosť. Ďalším problémom je, že EULEX padol do pasce.
Existuje jeden štandardný trik, ktorý Albánci využívajú počas uplynulých desiatich a jedenástich rokov. Spočíva v tom, že vždy sa hovorí o severe Kosova ako o nevyriešenom probléme, kým všetko ostatné je vynikajúce, všetko ostatné je super. Hlavný problém je ale v Prištine, a nie v Mitrovici. Korupcia, organizovaný zločin a súvislosť s politikou je v Prištine, a nie v Mitrovici. Netreba toľko hovoriť o severe.
Ďalej, EULEX by chcel pôsobiť, a popri tom pôsobení by chcel mať vybudované dobré, priateľské vzťahy s politickou elitou. Politická elita je spojená s korupciou a organizovaným zločinom. Takže ak EULEX chce byť s nimi zadobre, tak nebude rešpektovaný. Ak nie je rešpektovaný, nemôže úspešne fungovať. V Kosove, na Balkáne, nemôžeš byť súčasne rešpektovaný aj milovaný. Rešpekt a láska k niekomu tu nejdú ruka v ruke.