Presne pred deviatimi rokmi dvadsiatka moslimov v unesených lietadlách v mene islamu zaútočila na Spojené štáty a zabila pritom vyše tritisíc ľudí. V čase, keď je jednou z aktuálnych tém v americkej spoločnosti výstavba mešity neďaleko epicentra útokov či plánované pálenie Koránu v malej náboženskej komunite na Floride, je to neveľmi vhodná zhoda okolností.
„Iróniou je, že po 11. septembri 2001 sme zaznamenali skôr nárast sympatií a priateľského postoja voči moslimom ako naopak,“ vyvracia mýtus o 11. septembri ako spúšťači protimoslimských nálad Ronald Stockton. Politológ z Michiganskej univerzity je spoluautorom knihy Občianstvo a kríza, ktorá sa zaoberá práve zmenou postoja spoločnosti voči Američanom arabského pôvodu a moslimom všeobecne. „Prezident George Bush vtedy spravil rozumnú vec, keď krátko po útokoch navštívil mešitu vo Washingtone a vyhlásil, že islam je náboženstvo mieru, že útoky boli dielom extrémistov a neboli v súlade s islamom,“ vysvetľuje Stockton, prečo prieskumy v roku 2001 ukázali zvýšenie počtu ľudí, ktorí vnímali islam pozitívne.
Postavenie moslimov v USA bolo pritom už pred 11. septembrom 2001 iné ako situácia nasledovníkov proroka Mohameda v Európe. Kým etnicky a nábožensky homogénnejšie európske štáty moslimov vnímajú ako cudzincov, americký taviaci kotol v krajine prisťahovalcov integráciu moslimov a Američanov arabského pôvodu zjednodušoval. „Máme dlhú tradíciu prijímať ľudí ako Američanov, ak sa ako Američania vnímajú aj oni sami,“ vysvetľuje Stockton pre Pravdu. „Problémom však je, že teroristické útoky z 11. septembra mnohí Američania vnímajú ako útok na základné americké hodnoty,“ dodáva.
Spojené štáty si už deviaty raz pripomínajú mŕtvych z newyorských dvojičiek, washingtonského Pentagonu, letu 97 či hasičov a záchranárov, ktorí pri odstraňovaní následkov útokov položili život. A opäť sa hovorí o moslimoch. Tí sa však o to pričinili aj sami. Zámer postaviť islamské centrum a mešitu necelých dvesto metrov od miesta, kde prívrženci radikálneho islamu zabíjali Američanov, vyvolal ostré protesty. Situáciu vyostruje i skutočnosť, že začiatkom novembra budú Američania voliť svojich kongresmanov, senátorov a guvernérov a otázka ohrozenia islamom nachádza silný ohlas najmä u nábožensky založenej časti voličov.
„Určite sledujeme nárast protimoslimských vyjadrení,“ tvrdí Yvonne Haddadová, ktorá prednáša dejiny islamu a kresťansko-moslimských vzťahov na univerzite v Georgetowne. „Hoci sa Američania hrdia politickou korektnosťou, mnohí sa vzdali tolerancie a zúrivo odsudzujú islam ako náboženstvo teroru,“ povedala pre Pravdu.
„Časť americkej pravice s Bushovým postojom k islamu ostro nesúhlasila už po 11. septembri,“ zdôvodňuje Stockton, prečo sa hnev na moslimov objavil po deviatich rokoch. „Združovala sa okolo intelektuálov a náboženských lídrov, ktorí hovorili o zrážke civilizácií, o dávnom nepriateľovi a podobne. Väčšinou išlo o republikánov, takže kým bol Bush pri moci, držali sa na uzde. Nechceli mu priamo odporovať,“ tvrdí politológ. „Teraz ich už nič nebrzdí. Okrem toho máme prezidenta, ktorého stredné meno je Hussein a množia sa sprisahanecké teórie, že nie je pravý Američan, že nemôže byť prezidentom, že nie je kresťan. A, samozrejme, je čas pred voľbami,“ vysvetľuje Stockton. Významnú úlohu podľa neho zohráva i to, že dve tretiny Američanov sa v skutočnosti s moslimami osobne nestretli, a preto ľahko podliehajú burcujúcim prejavom.
Názory na to, ako zlúčiť oslavy konca ramadánu s pietnou spomienkou na 11. september, sa líšia aj medzi samotnými moslimami. Kým časť duchovných vyzýva tento rok na obmedzenie slávností, iní tvrdia, že náboženskú tradíciu netreba podriaďovať smutnému dátumu – ostatne, ani iní Američania nebudú rušiť svadby či návštevy blízkych.