Burky predbiehajú švédsku babičku, populistický spot zaujal Vikingov

Tridsaťjedenročný Jimmie Akesson vyzerá skôr ako sľubný reklamný agent ako ostrieľaný politik. Na nevtieravú reklamu ale tento šéf Švédskych demokratov neverí: chce znížiť prisťahovalectvo do Švédska o 90 percent a považuje nárast švédskej moslimskej populácie za najväčšiu hrozbu pre krajinu od druhej svetovej vojny, píše denník International Herald Tribune.

16.09.2010 10:27
Jimmie Akesson Foto:
Jimmie Akesson, predseda Švédskych demokratov, krajne-pravicovej strany.
debata (17)

Švédsko, ktoré mnohí považujú za strážcu liberalizmu a tolerancie, nikdy nemalo v parlamente poslanca, ktorý by otvorene brojil proti imigrácii. To by sa ale mohlo zmeniť už počas nadchádzajúcich volieb.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Švédskym demokratom sa podarí prekročiť prah štyroch percent hlasov, ktorý je potrebný na vstup do zákonodarného zboru. Analytici upozorňujú, že Švédsko teraz bojuje s rovnakými politickými prúdmi, ktoré sú dôverne známe v ďalších európskych krajinách.

Pozornosť verejnosti sa Švédskym demokratom podarilo pritiahnuť okrem iného polminútovým predvolebným spotom, v ktorom švédsku penzistku bielej pleti predbieha v rade na sociálne dávky skupina moslimských žien v burkách tlačiacich kočíky.

Niektoré švédska médiá spot odmietli odvysielať, neskôr na zverejnenie dali súhlas, ale len pod podmienkou, že niektoré jeho časti nebudú zreteľne vidieť. Spot si však získal obrovskú publicitu a Švédski demokrati boli zrazu mnohými ľuďmi označovaní ako obeť cenzúry.

Premiér Fredrik Reinfeldt, ktorý stojí na čele vládnucej stredo-pravej aliancie a ktorého víťazstvo vo voľbách predpovedajú prieskumy, aj šéfka opozičných sociálnych demokratov Mona Sahlinová, v nedeľnej televíznej debate zhodne odmietli spoluprácu so švédskymi demokratmi, aj keby ich blok nezískal parlamentnú väčšinu.

Akesson je ale presvedčený, že umiernení budú jeho stranu na zostavenie väčšinovej vlády potrebovať. „Podľa prieskumov verejnej mienky pravicová aliancia zrejme získa väčšinu. Ale ak sa tak nestane, budú nás potrebovať, aby sa udržali vo vlády,“ povedal Akesson, ktorého strana má podľa najnovších prieskumov šancu dostať okolo ôsmich percent hlasov.

„Celkom si veríme. Ostatní nás podceňujú. Od posledného hlasovania sme veľmi zosilneli,“ konštatoval vodca strany, ktorá bola založená v roku 1988 a baštu má v juhošvédskych mestách ako Malmö či Landskrona.

Pravicovým populistom podľa politológov pomohli zmeny na švédskej politickej scéne z posledných rokov. „Kedysi sa mohli najväčšej strany, predovšetkým sociálni demokrati, spoliehať na silné voličské jadro, teraz ale verných voličov ubúda,“ uviedla politologička Štokholmskej univerzity Jenny Madestamová. „Švédska spoločnosť prechádza všeobecnou zmenou. Sociálnodemokra­tické, rovnostárske idey sa vytrácajú a ľudia sú stále viac individualistami,“ dodala.

Podľa Ibrahima Baylana, tajomníka sociálnych demokratov, ktorý prišiel do Švédska z Turecka keď mal desať rokov, je za vzostup krajnej pravice zodpovedná recesia a nezamestnanosť. „Veľa mladých ľudí nemá prácu alebo vzdelanie, a dokonca nemá ani nádej, že by si mohli prácu nájsť,“ vyhlásil Baylan.

Podľa neho je vraj ale tiež stále ťažšie imigrantov integrovať do spoločnosti. Mnohí z prisťahovalcov prichádzajú z chudobných krajín, niektorí ani nevedia čítať a písať vo svojom materinskom jazyku, a tak majú mimoriadne ťažkosti naučiť sa švédsky, upozorňuje Baylan.

„Švédsko stále ešte ponúka veľké príležitosti, ale situácia sa zásadne zmenila. Ľudia, ktorí sem prichádzajú, sú oveľa menej kvalifikovaní, ako tomu bolo v 70. a 80. rokoch,“ podotýka Baylan.

Beyzat Becirov, ktorý do Švédska emigroval pred viac ako 40 rokmi z bývalej Juhoslávie, považuje väčšinu Švédov za ústretových, dve až štyri percentá populácie ale pričítajú moslimom vinu za ekonomické problémy.

Becirov pri rozhovore v hlavnej mešite a islamskom centre v Malmö pripomenul, že táto mešita už bola terčom desiatok útokov, vrátane rozsiahleho požiaru v roku 2003. V okne jednej z kancelárií zíva diera po guľke.

Akessonovi Švédski demokrati nemajú podľa Becirova veľkú podporu. „Tú ale nemal spočiatku ani Hitler,“ dodáva varovne Becirov.

Facebook X.com 17 debata chyba Newsletter