„Na turnaji, na ktorom sme sa zúčastnili, dal najviac gólov,“ vraví uznanlivo o chlapcovi, ktorému na tričku svieti meno Forlán, učiteľ Kassahur Arage. A netreba azda ani dodať, že na ostatných majstrovstvách sveta vo futbale, ktoré sa konali v Južnej Afrike, bol spomenutý uruguajský útočník vyhlásený za najlepšieho hráča podujatia.
Sny a zázraky
Sny o tom, ako raz budú strieľať góly vo veľkých futbalových arénach, si zatiaľ môžu plniť na nie celkom rovnom ihrisku v detskom centre. Azda raz budú zarábať milióny. Takmer nepredstaviteľné v krajine, kde za tri eurá môžete zabezpečiť základné jedlo pre dieťa na mesiac.
Žiaci v centre však už za sebou majú malý životný zázrak. Môžu chodiť do školy. Pomocnú ruku im v tom podávajú prostredníctvom Nadácie Integra aj Slováci.
Etiópia
*** štát vo východnej Afrike, počet obyvateľov sa odhaduje na viac ako 85 miliónov, druhý najľudnatejší štát na kontinente
*** podľa rozlohy je to desiaty najväčší štát v Afrike
*** ako jediný africký štát** nebola Etiópia nikdy dlhodobo kolonizovaná
*** podľa rôznych štatistík** je HDP krajiny na obyvateľa približne 680 eur
*** v Etiópii sa podľa miestneho kalendára, ktorý sa bežne používa, práve píše rok 2003, podľa nášho kalendára sa začal 11. septembra, Etiópčania majú v kalendári 13 mesiacov
*** rovnako hodiny počítajú inak, nový deň začína o šiestej ráno
„Na Slovensku hľadáme pre tieto deti v úvodzovkách adoptívnych rodičov. Takéto ,rodiny' spolu aj komunikujú a vytvárajú si vzťahy,“ hovorí Beáta Dobová, riaditeľka Nadácie Integra. „Sponzori sa tiež zaväzujú prispievať finančne. Priemerne ide o sumu 20 eur mesačne, ktoré idú do spoločného rozpočtu centra. Používajú sa na základné potreby školy. Deti dostanú zadarmo jedno jedlo denne či uniformy, ktoré sú povinné. Momentálne máme adoptovaných okolo 100 detí.“
Suma 20 eur neznamená pre väčšinu Slovákov dieru v rodinnom rozpočte. Je to však napríklad mesačný plat upratovačky v detskom centre.
„Ide o najchudobnejších z chudobných,“ pripomína aj miestny pastor Bezabih Tolossa, ktorý riadi projekt v Debre Zeite. „V Etiópii je síce školstvo bezplatné, ale rodičia týchto detí by si ich nemohli dovoliť posielať na vyučovanie. Nedokázali by zaplatiť za uniformy, pomôcky či jedlo. A štát na takéto veci neprispieva.“
Viaceré deti pritom pochádzajú z neúplných rodín. Stratili matku, otca alebo aj oboch rodičov a teraz žijú s príbuznými. Je to, mimochodom, aj prípad samotného Tolossu. Keď bol malý, prišiel o mamu a otec sa odsťahoval. „Živil som sa aj ako čistič topánok. A bol som v tom dobrý,“ spomína s úsmevom. Pre „svoje“ deti v škole, ktorá začala fungovať pred štyrmi rokmi, však chce oveľa viac.
Tešia sa na školu
„Mám 12 rokov a najradšej mám angličtinu,“ hovorí Konjit Agassaová. „Rada sa hrám, pomáham mame, ale tiež sa tvrdo učím, lebo chcem byť dobrou žiačkou. Otec mi nedávno zomrel. V domácnosti ešte žijem so sestrou a ďalšie tri sa už vydali,“ opisuje svoj život dievča, ktorej pomáha jeden zo slovenských donorov.
„Aj ja sa najradšej učím angličtinu,“ tvrdí sedemročná druháčka Rosa Ambayeová. „Môj najobľúbenejší predmet je zase matematika,“ pridáva sa spolužiačka Mihiret Kyrossová. Otec jej zomrel a mama je momentálne v cudzine. Mihiret žije so siedmimi príbuznými. I tieto žiačky majú na Slovensku adoptívnych rodičov.
Hoci niektoré slová detí môžu znieť ako naučené frázy, ťažko sa ubrániť pocitu, že na tomto mieste vzdelanie alebo aspoň chodenie do školy stále niečo znamená. A nie je to vôbec tým, že deti pred začiatkom vyučovania spievajú hymnu a vztyčujú vlajku. Rozžiarené tváre pri preberaní pomôcok na začiatku školského roku vypovedajú oveľa viac. Deti sa radujú z kamarátov, a ak by nemohli chodiť do školy, väčšina starších by už pravdepodobne musela svojim rodinám pomáhať pri práci.
„Teším sa spolu s nimi na školský rok,“ pridáva sa nový učiteľ občianskej výchovy Olyad Degu. Rozhodol sa, že tú prácu prijme i preto, aby pomohol, i keď inde by mohol dostať lepší plat. Lenže tu je 573 žiakov, ktorí dostávajú šancu niečo dokázať, hoci sa narodili do ťažkých pomerov. Celkovo sa o výučbu stará sedemnásť ľudí.
Nadácia Integra v Etiópii
*** Detské centrum Bishoftu, ktoré vzniklo v roku 2006, sa nachádza v meste Debre Zeit. Školu tu navštevuje viac ako 570 deti z najchudobnejších rodín. Sú to najmä siroty a chudobné deti vo veku od 6 do 15 rokov. Vďaka tomuto projektu majú zadarmo vzdelávanie, základnú zdravotnú starostlivosť a jedlo. Víziou je postaviť aj strednú školu pre deti, ktoré končia základnú. Do tejto snahy sa môže zapojiť aj slovenská verejnosť podporou programu adopcie afrických deti na diaľku – ww.malaika.sk
*** Klinika – cieľom projektu je vybudovať ambulanciu a sprístupniť základnú zdravotnícku starostlivosť pre chudobné rodiny v meste Debre Zeit, ako aj realizovať zdravotné školenia pre celú komunitu. Projekt je financovaný zo zdrojov Slovak Aid (143 177,42 eura) a začal sa v decembri 2009. Predpokladaný termín ukončenia projektu je január 2011. Vďaka projektu už základnou starostlivosťou prešlo 550 detí. Takto sa doteraz liečili najčastejšie ochorenia, ako sú: hnačky, infekcie, choroby dýchacích ciest a kožné ochorenia. Projekt sa tiež zameriava na školenia obyvateľov v oblasti sexuálnej výchovy, prevencie HIV či dodržiavania hygieny.
*** Svojpomocná skupina** – vznikla z iniciatívy miestnej komunity v meste Debre Zeit. Je v nej viac ako 40 matiek. Každý týždeň si šetria peniaze, aby si mohli z požičiavať pre potreby svojich rodín a malé podnikanie. Nadácia Integra každý mesiac k vyzbieraným peniazom doloží rovnakú sumu. Víziou je, aby svojpomocná skupina začala podnikať, jej členovia nadobudli stálejšie príjmy a zlepšili situáciu rodín.
Začiatok školského roka je v Detskom centre Bishoftu celkom pôsobivým predstavením. Tentoraz ho ešte ozvláštnil príchod slovenských farandžov, čo znamená v miestnej amharčine belochov. Deti si chcú podávať ruky, po tľapnutí si s nimi viaceré veselo výskajú a usmejú sa do fotoaparátu. Dôjde aj na zapálenie fakieľ. Dvaja prváci ich odovzdajú škôlkarom, ktorí prvý raz okúsia, aké je to vzdelávať sa. A potom zaznie zvon. Vyrobený z bývalého delostreleckého granátu. „Tu Afrike je veľmi veľa vecí, ktoré majú niečo spoločné s konfliktmi,“ vzdychne si Tolossa.
Zdravie pre deti
Etiópskemu pastorovi sa však darí vytvárať oázu pokoja. Možno až rajskú záhradu. Pamätáte si, ako ste v škole na Slovensku v rámci prác na pozemku okopávali mrkvu či cibuľu? Tu rastie papája a mango. Cesta ku škole je lemovaná palmami.
Projekt okrem Slovákov podporuje aj protestantská cirkev zo Severného Írska. V komplexe sa nachádza trojposchodová škola, klinika s administratívnou časťou a kostol. Novú budovu práve stavajú, aby mali deti možnosti pokračovať vo vzdelávaní aj na vyššom stupni.
„S Tolossom sme vypracovali projekt vytvorenia kliniky,“ opisuje ďalšiu súčasť pomoci Dobová. "Zdravotnú starostlivosť, ktorá je v Etiópii na zlej úrovni, tak dostanú deti a tiež ich rodiny zadarmo. Klinika je vybavená všetkým potrebným. Žiaci majú lepšie možnosti liečiť sa, ale ide aj o prevenciu.
Rodičov poučia o hygienických návykoch, personál kliniky s nimi bude konzultovať zdravotný stav ich ratolestí. K dispozícii je aj vozidlo a motorka, ak je potrebné za dieťaťom ísť alebo ho odviezť do iného zariadenia" vysvetlila riaditeľka Nadácie Integra. Na vybudovanie kliniky je vyčlenených viac ako 140-tisíc eur z prostriedkov Slovak Aid. Projekt je naplánovaný na dva roky. Zdravotnícky personál tvoria tri sestričky, lekár a technik.
„Máme tu aj laboratórium, kde robíme potrebné testy. Vieme tak rýchlejšie určiť liečbu a zvoliť správny postup,“ hovorí Abdi Kibebew na klinike v miestnosti lesknúcej sa čistotou. Takmer sa nelíši od tých, ktoré by ste našli na Slovensku.
Čo je rozvojová pomoc
Predsa je to však iný svet. Veci bežné v Európe sú v Etiópii vzácne. Preto Slovensko prostredníctvom Nadácie Integra podporí aj výstavbu spŕch v komplexe. „Ľahko by sme zabránili mnohým chorobám. Viete, čo potrebujem? Vložky pre menštruujúce dievčatá. Sprchy a mydlo. Mnoho detí trpí ochoreniami kože. Keby mali sprchu len dva razy do týždňa, situácia by sa zlepšila,“ hovorí o jednoduchých, praktických veciach Tolossa, ktorý sám pôsobil ako učiteľ a vyštudoval sociálnu prácu.
Hoci je pastor protestantskej cirkvi a v školskom komplexe je i kostol, vo vzdelávaní tu nikoho nediskriminujú. Z lavíc sa so svojimi kamarátkami usmievajú aj moslimské dievčatká so šatkou na hlave.
„Sme otvorení všetkým. Nerobíme žiadne rozdiely medzi deťmi, nikdy sme to nerobili a nikdy to nebudeme robiť,“ jednoznačne tvrdí Tolossa. Doterajšie úspechy projektu sú pre však pre neho najmä dôvodom na zamyslenie sa, čo ďalej.
„Rozvojová pomoc pre mňa nie je to, že tu budem sedieť a čakať na peniaze, ktoré odovzdám ďalej. Nepotrebujeme dostávať studené ryby,“ vysvetľuje Tolossa. „Chcem, aby sa projekt posunul na takú úroveň, že budem schopný zabezpečiť ho z vlastných zdrojov. To je pre mňa rozvoj.“
Cesta sa uskutočnila v spolupráci s Platformou MVRO a Nadáciou Integra v rámci projektu podporeného z fondov EÚ
Etiópske ženy chcú podnikať
Ich deti chodia do školy v Detskom centre Bishoftu v etiópskom Debre Zeite, aby v budúcnosti získali lepšie uplatnenie. Mamy by mohli pomôcť svojim rodinám zlepšiť životné podmienky už teraz. Kľúčom k tomu je začať podnikať.
„Nadácia Integra zo Slovenska podporuje 42 matiek žiakov, ktorí navštevujú našu školu. Je to svojpomocná skupina žien,“ vysvetľuje pastor Bezabih Tolossa, ktorý riadi projekt. „Matky si každý týždeň odkladajú maličkú sumu, dve až tri birry, čo je okolo 15 centov. Z toho majú potom možnosť si požičať, ak je to potrebné.“
„Bezabih vždy rozmýšľa nad tým, ako pomôcť stále viac ľuďom. Je to veľmi komunitne založený človek, čo je skutočná vzácnosť,“ hovorí aj Beáta Dobová, riaditeľka Nadácie Integra. „On podnietil vznik tejto svojpomocnej skupiny rodičov. Náš príspevok teraz spočíva v tom, že matky si každý mesiac niečo našetria a my im prispejeme rovnakou sumou. Chceme ich takto motivovať.“
Peňazí však zatiaľ nie veľmi veľa, skupina má podľa Tolossu k dispozícii okolo 1 500 eur. „S tým, čo majú teraz, ešte nemôžu zmeniť svet ani svoje vlastné životy. Dospeli však k tomu, že by mohli podnikať, poskytovať služby komunite,“ tvrdí Dobová.
Svojpomocná skupina preto hľadá možnosti, ako získať počiatočnú investíciu. „Debre Zeit sa rozvíja, je to jedno z miest v Etiópii, kam preniká aj priemysel. Za prácou sem prichádzajú ďalší a ďalší ľudia, ktorí majú záujem o služby. Hovorím o práčovni, jasliach či malej prevádzke, kde by sa dalo kúpiť jedlo. To všetko by mohli ženy a ich rodiny zvládnuť samotné. V skupine je aj vyučená krajčírka,“ opisuje plány Tolossa. „Všetko sú to dobré možnosti, ako mať prácu s pravidelným príjmom a pritom takáto investícia neprináša riziko. Dopyt po službách, ktoré som opísal, tu skutočne existuje,“ pripomína pastor.
Tolossa získal prísľub od úradov v Debre Zeite, že by pre spomenuté prevádzky mohli získať priestory. „Pripravil som už návrh projektu. Na podporu týchto 42 matiek, a teda aj ich rodín bude potrebných asi 10– až 15-tisíc eur. Ale chcem pripomenúť, že by to bola jednorazová investícia. Potom budú stáť na vlastných nohách.“