To všetko sa nachádza v korešpondencii medzi americkými veľvyslanectvami a ministerstvom zahraničných vecí. Štvrť milióna depeší, v ktorých sú veci pomenúvané pravými menami bez diplomatického zahmlievania, do sveta postupne vypúšťa server Wikileaks. Vzhľadom na rozsah úniku ide o škandál, aký nemá obdobu. Medzi depešami sú stovky aj z Bratislavy, tie však doteraz neboli zverejnené.
Hoci väčšina dosiaľ zverejnených škandálnych odhalení len potvrdzuje to, o čom sa doteraz iba šepkalo, aj tak je to pre americké ministerstvo zahraničných vecí obrovský trapas. Navyše neschopnosť udržať dôverné informácie môže ovplyvniť prístup spojencov k spolupráci.
V dokumentoch sa napríklad píše o tom, ako ministerstvo pod vedením súčasnej šéfky Hillary Clintonovej i jej predchodkyne Condoleezzy Riceovej vyzvalo svojich diplomatov, aby zbierali biografické údaje o predstaviteľoch OSN. Okrem klasických, ako sú mailové adresy či čísla súkromných telefónov, malo ministerstvo záujem aj o čísla účtov ku kreditným kartám či čísla ich zákazníckych kartičiek pre aerolinky. V prípade členov z Bezpečnostnej rady alebo napríklad zástupcov Severnej Kórey pri OSN ministerstvo od diplomatov žiadalo i získavanie biometrických údajov.
Pre mnohých môže byť prekvapením aj skutočnosť, že omnoho väčší záujem o vojenské zničenie iránskeho jadrového programu majú arabskí susedia Teheránu ako Obamova či pred ňou Bushova administratíva.
„Povedal, aby ste hadovi zoťali hlavu,“ cituje depeša saudskoarabského veľvyslanca vo Washingtone, ktorý americkým diplomatom tlmočil slová kráľa Abdalláha. Monarcha opakovane urgoval USA, aby sa sústredili na zmenšovanie iránskeho vplyvu v Iraku a pomohli zvrátiť jadrový program Teheránu. Podľa saudskoarabského ministra zahraničných vecí vraj netreba vylučovať ani použitie vojenských prostriedkov. Podobne sa vyjadril aj bahrajnský kráľ, podľa ktorého treba iránsky jadrový program zastaviť „všetkými potrebnými prostriedkami“, či korunný princ Spojených arabských emirátov, podľa ktorého iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád ťahá región do vojny a treba sa s ním vysporiadať „radšej skôr ako neskôr“.
Korešpondencia odhaľuje aj obchodné metódy, ktorými Spojené štáty riešili svoj problém s väzňami z Guantánama. Kým tichomorský súostrovný štát Kiribati dostal za prijatie väzňov ponuku miliónov dolárov, Slovinsku Washington za umiestnenie guantánamského väzňa sľuboval stretnutie s Barackom Obamom. Pre Belgicko zase prijatie väzňa malo byť „nízkonákladovým spôsobom, ako si posilniť postavenie v Európe“.
V súvislosti s minulotýždňovým vyostrením napätia na Kórejskom polostrove je zase zaujímavá diskusia medzi USA a Južnou Kóreou o možnom zjednotení v prípade, že sa severokórejský režim zrúti. Soul podľa správy pre americký rezort diplomacie zvažuje, že by ponúkol Číne obchodné výhody, aby Pekingu uľahčil zmieriť sa s predstavou jednotnej Kórey, ktorá by bola umierneným americkým spojencom.