Vedci: Staviame tam, kde nemáme, škodíme si oveľa viac, ako teroristi

22.12.2010 08:10
zemetrasenie na Haiti
Zranení ľudia volali na chodníkoch o pomoc, v uliciach však neboli žiadni záchranári. Takto vyzerali prvé hodiny po zemetrasení na Haiti. Autor:

V tomto roku nám Zem vrátila úder. Zemetrasenia, vlny horúčav, záplavy, sopky, super silné tajfúny, snehové búrky, zosuvy pôdy a sucho zabili v roku 2010 najmenej štvrť milióna ľudí. Prírodné katastrofy si tak tento rok pripísali na konto viac obetí než všetci teroristi za posledných 40 rokov, napísala agentúra AP.

„Vyzeralo to, ako by na seba jednoducho nadväzovali a prichádzali vo vlnách,“ povedal ku katastrofám šéf americkej Federálnej agentúry pre riadenie záchranných prác Craig Fuga. Jeho úrad tento rok musel zvládnuť rekordný počet katastrof a výraz „najhoršie za posledných sto rokov“ podľa neho absolútne stratil význam.

Za väčšinu katastrof si pritom môžeme sami, tvrdia odborníci. Hoci mnohé z pohrôm prichádzajú náhodne, bola to práve ľudská ruka, kvôli ktorej bol tento rok mimoriadne smrtiaci, nákladný, extrémne a jednoducho divný. Zlé stavebné pravidlá a praktiky prispeli k tomu, že zemetrasenia boli ničivejšie, ako museli byť. Viac ľudí žije v biede v chatrných obydliach v preľudnených mestách. To znamená, že keď sa krajina otrasie, vylejú sa rieky z brehov, alebo keď udrie tajfún, viac ľudí zomrie.

Januárové zemetrasenie, ktoré na Haiti zabilo určite viac než oficiálne udávaných 220 000 ľudí, je dokonalým príkladom. V Port-au-Prince žije takmer trojnásobne viac ľudí – mnohí z nich v biede a improvizovaných chatrčiach chudobných štvrtí – ako pred 25 rokmi.

Takže keby rovnaké zemetrasenie udrelo v roku 1985, a nie teraz, potom by počet obetí bol pravdepodobne okolo 80 000, mieni Richard Olson, odborník Floridskej univerzity na znižovanie rizika katastrof.

V januári zemetrasenia, ktoré bolo oveľa silnejšie než to haitské, zasiahlo oblasť Čile, ktoré je oveľa menej obývané, s lepšou výstavbou a nie tak chudobné. Hoci išlo o najväčšie zaznamenané zemetrasenie v dejinách Čile, vyžiadalo si menej ako 1000 obetí.

Klimatológovia tvrdia, že počasie na Zemi sa mení aj kvôli človekom spôsobenému otepľovaniu, čo prináša čím ďalej tým extrémnejšie výkyvy počasia, ako sú vlny horúčav alebo záplavy.

V lete jeden poveternostný systém spôsobil na jednej strane vlnu horúčav a s ňou súvisiacich ničivých požiarov v Rusku, zatiaľ čo ďalej na juhu priniesol silné dažde a záplavy do Pakistanu, po ktorých zostalo pod vodou viac ako 160 500 štvorcových kilometrov územia, čo zodpovedá zhruba rozlohe Bangladéša. Tento jediný systém zabil takmer 17 000 ľudí, teda viac než všetky letecké katastrofy na svete za posledných 15 rokov.

„Je to svojím spôsobom samovražda, nemyslíte? Staviame domy, ktoré nás pri zemetrasení zabijú. Staviame domy v záplavových zónach, kde sa utopíme,“ povedal Roger Bilham, profesor geológie Coloradskej univerzity. „Je to naša chyba, že tieto veci nepredvídame. Viete, Zem si len robí to svoje.“

Ruske Vere Savinovovej, ktorá v auguste v Moskve nevychádzala bez masky kvôli smogu a dymu z požiarov spôsobených teplom, nemusel nikto hovoriť, ako zlá je existujúca situácia. „Myslím, že toto je koniec sveta,“ vyhlásila vtedy. „Naša planéta nás jednoducho varuje, čo sa stane, ak sa nebudeme starať o prírodu.“

Mimoriadne množstvo prípadov extrémneho počasia, ktoré dominovali roku 2010, je klasickým príkladom globálneho otepľovania spôsobeného človekom, pred ktorým klimatológovia už dlho varujú. Odborníci napríklad vypočítali, že smrtiaca vlna horúčav v Rusku, ktorá založila nový teplotný rekord krajiny v hodnote 44 stupňov Celzia, by sa bez globálneho otepľovania prihodila raz za 100 000 rokov.

Predbežné údaje pritom naznačujú, že svoje teplotné rekordy tento rok prekonalo 18 krajín.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Smútočná kytica biele chryzantémy

Smútočná kytica biele chryzantémy

44,99
Flower box čierna kocka "M" červené ruže

Flower box čierna kocka "M" červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk