„Vaša krajina je jediná, kde sa získanie občianstva inej krajiny neberie v dobrom. Z tohto pohľadu, ak sa tamojší Maďari trocha boja, tak ich chápem,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu.
Viete, kedy sa naposledy chystal na Slovensko maďarský prezident?
Predpokladám, že to bol môj predchodca, ktorý počas celého svojho pôsobenia vo funkcii bol partnerom prezidenta Ivana Gašparoviča. Nuž, vzťahy teraz na všetkých úrovniach získali novú dynamiku, čo symbolizuje aj moja návšteva. Uskutočnili sa už stretnutia premiérov, o týždeň sa stretnú znova, vlády úzko spolupracujú, šéfovia diplomacií sú v tesnom kontakte.
Naposledy, 21. augusta 2009, sa na Slovensko chystal váš predchodca László Sólyom. Zastavil sa však uprostred komárňanského mosta, lebo slovenské úrady, s ktorými cestu nekoordinoval, ho nechceli vpustiť do krajiny. Aj vy mienite chodiť za krajanmi bez toho, aby ste cestu zladili so susednými krajinami?
Keď sa jeden prezident republiky vyberie do hociktorej krajiny, prijímajúca strana o tom musí vedieť. Diktuje mu to zdvorilosť i rôzne predpisy týkajúce sa okrem iného bezpečnosti. Ťažko si dokážem predstaviť, že by som mal navštíviť Maďarov na Slovensku alebo v Rumunsku bez toho, aby o tom moji kolegovia prezidenti vedeli.
Slovensko-maďarské medzištátne vzťahy dovŕšili tento mesiac osemnásť rokov. Nenastal už čas pre vedenia oboch krajín po všetkých tých detských chorobách, aby sa začali k sebe správať dospelo?
Spolužitie, či priam symbióza slovenského a maďarského ľudu je od toho oveľa dlhšia. Tých osemnásť rokov je dôsledkom príchodu demokracie. Považujem za prirodzené, ak medzi susedmi sú nejaké spory. Ťažko si viem predstaviť, že by Slovensko malo nejaký konflikt s Portugalskom alebo Maďarsko s Nórskom. Medzi susedmi, ako aj v rodine, sa konflikty môžu vyskytnúť. A politici i strany si vyberajú, ako s nimi budú zaobchádzať. Slovensko-maďarské vzťahy fungujú ako citlivý barometer. Medzi samotnými ľuďmi – Slovákmi a Maďarmi, nevidím problémy. Sú na seba vzájomne odkázaní – historicky, geograficky, ekologicky. Tieto vzťahy však formujú politici. Na posledných osemnásť rokov sa pozerám ako na vlnovku. V terajšom období badať konsolidáciu, na ktorú je najvyšší čas, lebo je oveľa viac toho, čo nás spája, ako toho, čo by nás prípadne mohlo rozdeľovať a vyvolávať napätie.
Pamätný výrok niekdajšieho maďarského premiéra Józsefa Antalla, že sa cíti premiérom 15 miliónov Maďarov, svojho času vyvolal na Slovensku veľký rozruch. Vy sa cítite ako prezident koľkých Maďarov – desiatich miliónov občanov Maďarska alebo pätnástich miliónov príslušníkov národa?
To sú symbolické veci. Samozrejme mi je jasné, koľko občanov žije v Maďarsku. V tých desiatich miliónoch sú popri Maďaroch aj Slováci, Srbi, Slovinci a ďalšie menšiny, dohromady trinásť. Aj ich reprezentácia je mojou ústavnou úlohou. Keď József Antall povedal, že v duchu hľadí aj na zahraničných Maďarov, a nielen v okolitých krajinách, ale aj na tých, čo žijú v Amerike, Austrálii či kdekoľvek na svete, bolo to symbolické citové vyhlásenie. Na tom základe by som to aj ja rád povedal. Lebo jednou z mojich úloh je napomáhať súdržnosť maďarského národa, ľudí, ktorí sa cítia Maďarmi a pestujú maďarské tradície.
Aj v inauguračnom prejave ste povedali, že službu jednote pätnástich miliónov Maďarov považujete za svoju najdôležitejšiu úlohu…
Nuž, dôležitú. Mám dôležité úlohy a aj túto považujem za dôležitú.
Vtedy ste povedali, že najdôležitejšiu.
V poriadku.
A v tom inauguračnom prejave ste ešte povedali, že kamkoľvek povedie vaša cesta, všade sa chcete stretnúť s miestnymi Maďarmi. Aj teraz v Bratislave sa s nimi stretnete?
V priebehu týždňa to už bude tretie podobné stretnutie. Bol som v Španielsku a stretol som sa s Maďarmi, ktorí tam žijú. V pondelok som sa vrátil z Londýna, kde som sa stretol s predstaviteľmi vyše stotisíc Maďarov žijúcich v Anglicku. A v Bratislave sa tiež stretnem s krajanmi. Začal som sériu besied s názvom Maďari 21, o tom, čo čaká Maďarov v 21. storočí. Ako prežívame našu roztrúsenosť a novú spolupatričnosť. Na to sa zrodila aj iniciatíva v parlamente, ktorý vyhlásil deň spolupatričnosti Maďarov.
Áno, na výročie Trianonu…
To je v tomto prípade jedno, v ktorý deň, ale konkrétne je to skutočne ten deň. Mohol by to však byť hociktorý iný. Aby sme sa aspoň v ten deň zamysleli, že nás Maďarov je viac, ako len tí, čo žijeme vo vnútri hraníc. A je veľa vecí, predovšetkým duševných, náš pekný jazyk, spoločné dejiny, naše zvyky, ktoré nás spájajú a k tomu sa hrdo hlásime.
V Bratislave sa stretnete s SMK alebo aj so stranou Most – Híd, ktorá vo vlaňajších voľbách získala najviac hlasov slovenských Maďarov?
Doteraz som sa nikdy nestretával so stranami. Stretávam sa s občianskymi aktivistami, cirkevnými hodnostármi… Nesústreďujem sa na strany. Ale, samozrejme, ich predstavitelia nie sú z tých besied vylúčení. Od krajanov chcem počuť, ako žijú na Slovensku ako slovenskí občania a ako si predstavujú zachovanie svojho maďarstva.
Bude tam aj Béla Bugár alebo niekto z jeho strany?
Neviem, či tam budú, ale je to otvorené podujatie. Ja si nemôžem vyberať hrozienka medzi zahraničnými Maďarmi. Kto ma poctí svojou prítomnosťou, toho rád prijmem.
Foto: Vlado Benko
Už pri nástupe do úradu ste povedali, že zahraničných Maďarov budete povzbudzovať, aby využili dlho očakávanú možnosť prijatia dvojakého občianstva. Aj slovenských Maďarov na to budete nabádať?
Prirodzene, všetkých. Doteraz sme mali možnosť len v duchu precítiť našu spolupatričnosť. Teraz je príležitosť na trocha silnejšiu väzbu, ktorú maďarská vláda ponúkla prostredníctvom zákona prijatého vyše dvojtretinovou parlamentnou väčšinou. Čiže je možnosť prijať maďarské občianstvo, ale jedine na individuálnu žiadosť. Ale povzbudzujem všetkých, ktorí to chcú využiť, aby tak posilnili svoje väzby na materskú krajinu. Mimochodom, v Európe na to je veľmi veľa príkladov. Takmer sa nenájde krajina, ktorá by inštitút dvojakého občianstva neuznávala. A ak z toho budú mať dobrý pocit na Slovensku žijúci slovenskí občania, že dostanú aj maďarské občianstvo a ak to nie je v zásadnom rozpore s vašimi nariadeniami, tak ich budem povzbudzovať, aby to využili.
Zatiaľ iba veľmi málo slovenských Maďarov požiadalo o maďarské občianstvo. Čo im môžete sľúbiť, aby ste ich motivovali?
Nezabúdajme na to, že vaša krajina je jediná, kde sa získanie občianstva inej krajiny neberie v dobrom. Z tohto pohľadu, ak sa tamojší Maďari trocha boja, tak ich chápem. Nik by nechcel prísť o občianstvo, prípadne svoje sociálne istoty, nárok na dôchodok. Títo ľudia sa tam narodili, tam žijú. To riziko, ktoré im hrozí, že ak požiadajú o maďarské občianstvo, stratia svoje pôvodné – je bezprecedentné v celej Európe. Ak sa toho boja, tomu rozumiem.
Slovenská vláda sa zaviazala, že zákon zmierni.
Veľmi dúfam, že sa to stane. Lebo možnosť prijať maďarské občianstvo nie je nič, čo by bolo namierené proti Slovensku. Je to len istý druh väzby. Veď sa nad tým zamyslime: Na Slovensku žijúci Maďar druhým občianstvom okrem duševného posilnenia nič extra nedostane. Základné slobody? Aj tam, aj tam sú úplne rovnaké. Obe krajiny sú členmi EÚ. Máme síce vyše šesťsto kilometrov dlhú hranicu – pre Maďarsko najdlhšiu – ale to je vnútroschengenská hranica. Na jej druhej strane sa možno zamestnať, usadiť, získať zdravotnú starostlivosť. Čiže výhody to neprináša. Ide len o právne potvrdenie aj doteraz existujúcej duševnej väzby.
Prečo je pre Budapešť také dôležité, aby sa zahraniční Maďari popri zachovaní svojej identity a jazyka ešte aj verejnoprávne spojili s materskou krajinou?
Nie je to dôležité len pre nás, je to osvedčená prax v Európe. V zahraničí žijúci Grék môže dostať grécke občianstvo, Rumun rumunské, Chorvát chorvátske. Je to možnosť, ktorú ponúkame. Nie je to povinné. Kto chce, to využije, kto nechce, nevyužije.
Čo si myslíte o prípadnom priznaní volebného práva v zahraničí žijúcim dvojakým občanom? V rozhovore pre španielsky denník ABC ste minulý týždeň povedali, že si neviete predstaviť, že by mali byť dva druhy štátneho občianstva.
Áno, myslím si to, ale samotným volebným zákonom sme sa zatiaľ nezaoberali. Ešte predtým, najneskôr v apríli by mala byť prijatá nová ústava. Ostatné zákony na ňu budú nadväzovať. Nezabúdajme, rozhodli sme o podstatnom znížení počtu poslancov parlamentu, namiesto terajších 386 ich bude len dvesto a z nich trinásť sme ponúkli u nás žijúcim národným menšinám. Nový volebný zákon si parlament premyslí koncom tohto roku. A až ten dá – ak dá – volebné právo v zahraničí žijúcim Maďarom, ktorí prijmú maďarské občianstvo.
Vy by ste čo poradili zákonodarcom?
Som človek, ktorý si ctí zákony. A toto je všeobecne akceptovaná európska právna norma. Znova môžem spomenúť konkrétne krajiny, kde v zahraničí žijúci občianstvom disponujúci ľudia môžu hlasovať: Portugalsko, Taliansko, Rumunsko, Slovensko.
Slovensko?
V Maďarsku žijúci ľudia, ktorí majú aj slovenské občianstvo, môžu na Slovensku voliť. Spôsob hlasovania už je zložitejšia otázka. V akej miere môžu vyjadriť názor na vnútornú politiku inej krajiny? Všeobecným riešením je, že hlasujú zväčša za stranícke kandidačné listiny a nie v jednotlivých volebných obvodoch, lebo keď tam nežijú, je ťažké ich do niektorého prideliť. Ale to už hovoríme o otázkach, ktoré ešte nemám na stole. Na pase nie je napísané, aký je. V Maďarsku je len jeden druh štátneho občianstva. A volebný zákon to ošetrí. Ale bol by som veľmi rád, keby sa to stalo podľa existujúcich európskych noriem.
Žiaľ, existuje aj veľa zlých príkladov toho, keď rozdávanie pasov a volebného práva občanom iného štátu viedlo až k odtrhnutiu jeho častí. Ani nie tak dávno sa to stalo v gruzínsko-ruskom vzťahu v prípade Abcházska a Južného Osetska. Dokážete pri pohľade z Budapešti pochopiť, že politici i verejnosť na Slovensku nie sú práve nadšení z toho, ak sa Maďarsko pokúša verejnoprávnym zväzkom pripútať k sebe slovenských Maďarov?
Nuž, prirovnanie k Abcházsku mi nepadlo dobre. My sme krajiny, ktoré pevne spája Európska únia aj so svojou Lisabonskou zmluvou, spojenectvo v rámci NATO, písané aj nepísané pravidlá visegrádskej štvorky a ďalších regionálnych zoskupení. Tu nemôže byť ani reč o nijakých postranných úmysloch a územných predstavách. Ak vo vnútri veľkej Európy máme teraz možnosť posilniť spolupatričnosť Maďarov, to v žiadnom prípade nie je namierené proti niekomu inému. A už vôbec tu nejde o nijaké územné nároky. To nám ani na um nevzíde. Všetci moji predchodcovia aj doterajší premiéri to viackrát jasne deklarovali.
Ako hodnotíte situáciu Maďarov na Slovensku?
Podľa mňa je rovnaká, ako situácia ostatných slovenských občanov. Keď sa darí krajine, aj im sa darí. Medzi ľuďmi necítim nijakú diskrimináciu ani napätie. Veľmi dúfam, že sú serióznou štátotvornou menšinou a aj Slovensko považujem za serióznu tolerantnú krajinu. Slováci sú tolerantní ľudia, takí, akí by sme chceli byť aj my. Je tam veľa zmiešaných manželstiev. Integrácia sa na istom stupni uskutočnila, pričom si vážim tých, ktorí si udržali maďarský jazyk. Napriek tomu ešte môžu byť poctiví daňoví poplatníci, seriózni zamestnanci.
Ako ste spokojný so štartom maďarského predsedníctva v EÚ?
Štart bol už dávnejšie, lebo sme súčasťou trojky, ktorá sa začala španielskym predsedníctvom, potom nasledovalo Belgicko, od ktorého sme prvého januára prevzali štafetu my. Pokračujeme v plnení úloh, ktoré na seba vzala trojka. Popritom sa maximálne angažujeme za regionálnu spoluprácu, východné partnerstvo, dunajskú stratégiu i rozširovanie EÚ, osobitne za dokončenie vstupných rozhovorov s Chorvátskom. A chceli by sme tiež, aby únia prijala rómsku stratégiu. Na predsedníctvo sme sa veľmi zodpovedne pripravovali. To, že tento polrok môžeme niesť zodpovednosť za päťsto miliónov ľudí, je pre Maďarsko historická šanca. Našou ambíciou je, aby sme sa pričinili o to, aby Európa po tomto polroku bola o niečo silnejšia.
Na tieto ambície však vrhá tieň masívna paľba kritiky, ktorej za sporný mediálny zákon musel najnovšie v stredu v Európskom parlamente čeliť aj premiér Viktor Orbán. Rátali ste s tým, že táto právna norma vyvolá taký silný odpor vo svete?
Podľa mňa táto kritika nevrhne tieň na predsedníctvo. Napriek nej sa maďarské predsedníctvo ešte naplní a vykoná svoje poslanie. Kritika sa týka jedného zo 105 zákonov, ktoré boli v poslednom čase prijaté. Z tých 105 zákonov takmer každý vznikol s cieľom nastoliť poriadok. Chceli sme poriadok v ekonomike, zdravotníctve, v školstve, v sociálnom zabezpečení, nový poriadok pri vytváraní pracovných miest, v zahraničnej politike, v každej oblasti života. Pretože predchádzajúce vlády za posledných osem rokov to vo veľkej miere zanedbali. Z nastoľovania poriadku neboli vynechané ani médiá. Ale keďže ide o veľmi citlivú záležitosť, dostali sme sa pod masívnu paľbu. Je poľutovaniahodné, že pod túto paľbu zo zahraničia sme sa dostali ešte v čase, keď preklad textu zákona nebol známy. Čiže útočili na nás bez toho, aby mali zákon prečítaný.
Už dva týždne však oficiálny preklad do angličtiny existuje, a kritika pokračuje…
V otázke rozhlasu a televízie utícha, lebo už poznajú text. Ja sám som zákon skúmal z toho pohľadu, či protirečí ústave, ide proti demokracii alebo praxi uplatňovanej v EÚ. Napokon som ho podpísal, lebo som dospel k názoru, že tento zákon neohrozuje slobodu tlače. V Maďarsku je sloboda tlače a slova stopercentná. Pod veľkým tlakom vláda ponúkla: „Nech sa páči, namiesto nekonkrétnych útokov povedzte konkrétne výhrady!“ Nech Európska komisia určí, ktoré body z tohto rozsiahleho 140-stranového zákona prípadne protirečia smerniciam EÚ. Teraz čakáme na jej postoj, aby sme preskúmali, či ide naozaj o rozpor so smernicami a európskou praxou. Sám pán premiér navrhol, že v takom prípade sa vykoná náprava. Ten, kto si dá tú námahu a preštuduje zákon, si musí všimnúť niektoré jeho veľmi dôležité prvky. Po prvé, že nado všetko stavia ľudskú dôstojnosť. Po druhé, že ochranu mladistvých berie veľmi vážne. Po tretie, že vyžaduje verejnoprávnosť, tam kde je to odôvodnené. Po štvrté zakazuje šírenie nenávisti. Po piate – odfiltruje paralelnosť a skoncuje s doterajším obrovským plytvaním štátnymi prostriedkami. Zákon tiež požaduje základnú zodpovednosť od médií, ktorá doteraz v zložitom svete internetu a blogov nebola vymáhateľná.
Foto: Vlado Benko
Proti ochrane ľudskej dôstojnosti a mladistvých nik nenamieta. Ale príslušná eurokomisárka v utorok už po predbežnom preštudovaní predložila konkrétne výhrady.
Áno naznačila tri oblasti, ktoré idú prešetriť. Neberieme to ako urážku. Nič nie je dokonalé. A ak sú požiadavky pani komisárky opodstatnené, tak som si istý, že ich preskúmame. Nečakajte odo mňa ako od hlavy štátu, aby som bol apologétom tohto zákona. Tým sa budú zaoberať zodpovední ľudia, ktorí navrhnú aj prípadné úpravy.
Nebanujete, že ste sporný zákon podpísali, keď vyvolal takú mohutnú kritiku?
Keď som ho dostal na stôl, tak tie kritické hlasy ešte neboli. Ja ako prezident mám dve možnosti, ako uplatniť veto. Buď zákon vrátim do parlamentu, kde má vládna strana obrovské, na európske pomery bezpríkladné dvojtretinové poverenie, a takému niečomu ako výsledku demokratického rozhodnutia ľudu sa už sa patrí dôverovať, alebo ho pošlem na predbežnú kontrolu ústavnému súdu. Ale, opakujem, nepovažoval som ho za protiústavný.
Ak sa vám zákon zdá v poriadku, prečo potom zo zahraničia zaznieva toľká kritika? Niektorí maďarskí vládni predstavitelia naznačujú, akoby malo ísť o kampaň s cieľom "dať do laty” nové členské krajiny. Iní za tým zase vidia odplatu veľkých západných štátov za to, že Orbánova vláda vyrubila vysoké mimoriadne dane nadnárodným spoločnostiam.
Ja by som za tým nehľadal nijaký revanš. Kritizujú nás nielen zo západu, ale zo všetkých strán, a to jednoducho za to, že sme sa odvážili dotknúť sa takej citlivej oblasti. Viacerí zvolali, že v Maďarsku niet slobody tlače a slobody slova. Na to, samozrejme, všetci zhíkli. Preto je úlohou zodpovedných ľudí, medzi ktorých rátam aj seba, všetkých upokojiť. V Maďarsku stále možno demonštrovať, na titulnej strane možno nadávať na prácu vlády, kritizovať prezidenta republiky, a to až dovtedy, kým to neuráža ľudskú dôstojnosť. Máme stopercentnú slobodu tlače, rovnakú ako v hociktorej inej krajine únie. Naplno sa ten zákon začne uplatňovať až prvého júla, dovtedy pokuty padať nebudú. Čiže každý má možnosť pripraviť sa na nové pravidlá.
Spomínali ste dvojtretinové poverenie, ktoré dostal Fidesz. Nezväzuje vám to ruky, neobmedzuje manévrovací priestor pri plnení úlohy dozerať nad ústavnosťou a demokraciou?
Nezväzuje. Keď ma uviedli do úradu, tak som vedel, že som bol zvolený za prezidenta krajiny, ktorá je v mimoriadne zlom stave. Uvedomil som si však aj to dôveru mi dala nová vláda a nový parlament. Tie rozhodnutia, ktoré majú umožniť povznesenie krajiny, aby sa postavila na nohy a zosilnela, prijímam s radosťou. Necítim sa zviazaný, ale, naopak, teší ma, že môžem byť nápomocný rozvoju krajiny.
Do úradu ste nastupovali s mottom, že chcete byť človekom, ktorý patrí ľuďom. Vaši kritici však hovoria, že ste Orbánovým človekom. Ako vnímate úvahy o tom, že keďže vás do funkcie navrhol predseda vlády, teraz sa mu snažíte odvďačiť?
Celý život som prežil tak, že som mal blízko k ľuďom. Rád medzi nich chodím, a oni cítia, že medzi nimi nerobím rozdiely. Tomu, a nielen dvom olympijským zlatým medailám, ktoré som vybojoval, vďačím za svoje spoločenské uznanie. To, že som človek, ktorý patrí ľuďom, sa snažím dokazovať tým, že som pre všetkých otvorený. Vystúpil som z Fideszu, prijímam lídrov ostatných politických strán, nerobí mi problémy s nimi konzultovať. To, že som Orbánov človek, je mediálny výplod. Ja sa nepovažujem za jeho človeka, mňa zvolil parlament viac ako dvojtretinovou väčšinou.
Opozícia by si želala, aby prezident bol protiváhou v maďarskom verejnom živote. Vy však svoju úlohu vidíte v prispievaní k rovnováhe. Čo pod tým rozumiete?
Ak to dobre chápem, tak vy by ste odo mňa očakávali, aby som ako prezident zvolený dvojtretinovou väčšinou prijal opozičnú rolu proti parlamentu, ktorý má dvojtretinové poverenie? Existuje taký ústavnoprávny výraz, že "checks and ballances”, to je kontrola a rovnováha, nie protiváha. Ja prijímam skôr úlohu rovnováhy. Rolu protiváhy nech hrá zvolená parlamentná opozícia. Protiváha nie je úlohou hlavy štátu. Mojou úlohou je skúmanie ústavnosti a stráženie demokracie. Ak by som to niekedy mohol dosiahnuť len tak, že budem niekoho protiváhou, že mu budem musieť oponovať, tak to by bolo niečo iné. Nemožno vylúčiť, že raz aj k tomu dôjde.
Spomínali ste prípravu novej ústavy. Potrebuje ju Maďarsko? A nebolo by vhodné o nej vypísať referendum, ako to žiada opozícia?
To sú dve odlišné veci. Jedna je, že nadišiel čas pre novú ústavu. Terajšia ústava má v záhlaví rok 1949, odvtedy sa nepodarilo získať v parlamente takú výraznú väčšinu, aby ju bolo možné prispôsobiť modernej dobe a európskym realitám, aby mohla slúžiť ďalším generáciám. Táto práca sa začala, robí na nej 45-členný výbor, v ktorom sú zastúpené všetky strany.
Opozičné strany z neho vystúpili…
Na začiatku tam boli, a ja verím, že sa vrátia a zapoja sa. Predsa len ide o ústavu. Všelijaké protesty viem pochopiť, ale z vlastnej vôle sa vylúčiť z prípravy ústavy? Za to by museli skladať účty pred vlastnými voličmi.
A referendum?
Podľa súčasného právneho stavu ústavu prijíma dvojtretinová väčšina parlamentu. Myslím si, že to stačí. Veď ľud svoju suverénnu moc veľkou dvojtretinovou väčšinou odovzdal parlamentu. Posudzovanie textu ústavy si vyžaduje mimoriadnu odbornosť.
Predsa len, vzhľadnom na to, že zaznievajú hlasy, že to bude ústava Fideszu, nebolo by elegantnejšie zveriť rozhodnutie ľudu?
O tom nebudem rozhodovať ja. Môj názor však je, že tento parlament disponuje dostatočným poverením ľudu a je pripravený na to, aby rozhodol o novej ústave.
Pál Schmitt (68)
Štvrtý poprevratový prezident Maďarska, ktorého na návrh premiéra Viktora Orbána zvolil parlament pred pol rokom, má za sebou bohatú športovú, diplomatickú i politickú kariéru. Dvojnásobný olympijský víťaz v šerme a dlhoročný funkcionár Medzinárodného olympijského výboru, pôsobil ako veľvyslanec, podpredseda Európskeho parlamentu a predseda maďarského parlamentu.