„Je potrebné sústrediť sa v prvom rade na problémy, ktoré majú priamy dosah na život ľudí,“ tvrdí Miroslav Lajčák, ktorý má v európskej diplomatickej službe na starosti aj Balkán. „Očakávame od nich vybudovanie priameho komunikačného kanála. Veríme, že obe strany dospejú k názoru, že je pre nich užitočný,“ povedal pre Pravdu na bratislavskej konferencii Globsec.
Belehrad a Priština sa dlho zdráhali zísť sa zoči-voči. Srbsko sa obávalo, že by to mohlo byť chápané ako uznanie nezávislého štátu. Kosovo zase trvalo na podmienke, že má ísť aj po formálnej stránke o medzištátne rozhovory. Tlak Bruselu však napokon zabral. Obe strany od neho očakávajú odmenu ešte do konca tohto roku. Belehrad dúfa, že ústretovosťou si vyslúži štatút kandidáta na členstvo v EÚ. A Priština verí, že aj Kosovčania budú môcť podľa vzoru občanov ostatných západobalkánskych štátov cestovať do schengenského priestoru bez víz.
Medzi prvé rokovacie témy majú patriť otázky hraničných kontrol, osobných dokumentov, ale aj vyjasnenie osudu vyše 1 800 Kosovčanov – Srbov i Albáncov, ktorí sú od vojny nezvestní.
Hoci sa Belehrad zaprisaháva, že prijíma pravidlá hry o „technických“ rozhovoroch, analytici upozorňujú, že „politické šidlo“ sa z vreca skôr či neskôr vykľuje. A to nielen preto, že otvorenie otázky štatútu Kosova je strategickým záujmom Srbska. „Medzi Kosovom a Srbskom niet technických otázok. Všetky otázky sú v istej miere politické,“ tvrdí kosovský analytik Agron Bajrami. „Ani nezvestní nie sú technickou otázkou, životy ľudí ňou nemôžu byť,“ povedal pre Rádio Slobodná Európa.
Belehrad však vysiela signály, že predovšetkým mu ide o uľahčenia života ľudí v Kosove. Tí majú problémy napríklad s uznávaním srbských dokladov či „ešpézetiek“ v Kosove. „Nechystáme sa nijakým spôsobom meniť pohľad Prištiny na otázku štatútu, lebo naň tiež máme svoj pohľad – Kosovo je súčasťou Srbska, kým oni si myslia, že Kosovo je nezávislý štát,“ vyhlásil pre denník Politika šéf srbskej delegácie na bruselských rozhovoroch Borislav Stefanovič. „Do tohto procesu sme vstúpili nie preto, aby sme hrali poker, kde jedna strana vyhrá a druhá prehrá, ale aby sme vyriešili problémy ľudí,“ dodal.
Podobne optimisticky sa vyjadrila aj šéfka kosovského vyjednávacieho tímu, vicepremiérka Edita Tahiri, „Medzi našou červenou líniou a čevenou líniou druhej strany je dostatok priestoru,“ povedala pre denník Independent.