Otázne je podľa nich načasovanie zásahu aj jeho oprávnenosť. Zhodujú sa, že NATO by sa malo účasti na prípadnej pozemnej operácii vyhnúť. Pripomínajú, že práve štáty, ktoré sú na čele operácie, otvárali diktátorovi dvere, čulo s ním obchodovali a napokon ho nechali takmer zlikvidovať opozíciou.
„Kaddáfí mal už skôr dostať veľmi jasné signály, že nemôže takto znásilňovať domáce politické procesy,“ myslí si bývalý veľvyslanec v USA Rastislav Káčer. Operácia sa mu nezdá dostatočne dôveryhodná, s čím súhlasí aj predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej (OKS). „Neviem, či bol tento zákrok rozumný. Nevieme, kto sú rebeli, akú podporu má Kaddáfí. Navyše ma na celej akcii znepokojuje, že nie je scenár, ako ďalej. Lekcia z Iraku je výrazná,“ hovorí Šebej.
„Kaddáfí je psychopat a patologický šialenec. Keby ho nebolo, všetci by si vydýchli,“ konštatoval politológ Eduard Chmelár. Operáciu spojencov však kritizuje. Vidí v nej dôkaz pokračujúcej nesystematickej politiky voči arabským štátom. „Už by sme konečne mali arabskému svetu ponúknuť niečo viac ako vojnu. Dozrel čas, aby sme mu ponúkli Marshallov plán,“ myslí si Chmelár.
Zdôrazňuje, že v mnohých krajinách, kde Západ nebol ochotný zasiahnuť, sa diali „oveľa väčšie svinstvá“. Aj o Kaddáfím vedel, kto je, napriek tomu mu dodával zbrane. Podľa denníka Guardian ich od zrušenia embarga v roku 2004 najviac dodalo Taliansko, nasledované Francúzmi a Britmi. Slovensko bolo deviatym vývozcom z krajín únie.
Ako dopadne zásah v Líbyi, či bude stačiť kontrola vzdušného priestoru a kam sa potom bude krajina uberať, analytici ani politici si netrúfajú odhadnúť. Podľa Chmelára hrá diktátor, ktorého už nechcú ani arabské krajiny, vabank, preto sa nevzdá. Bezletová zóna neprinútila k odchodu za dvanásť rokov trvania ani Saddáma Husajna v Iraku. Nemožno vylúčiť ani rozpad Líbye.
Bývalý minister obrany, šéf parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Martin Fedor (SDKÚ) verí, že už najbližšie hodiny ukážu, či bude zásah zo vzduchu stačiť. „Potom príde vyhodnotenie a ukáže sa, či bude nutná aj pozemná operácia.“ Podľa neho vývoj v Líbyi smeruje k tomu, aby sa mohli uskutočniť voľby.
Ak by sa spojenci rozhodli pre pozemnú ofenzívu, NATO by malo podľa Fedora zostať bokom. Tieňový minister obrany Jaroslav Baška (Smer) pripomenul, že na pozemnú operáciu by sa musela zmeniť rezolúcia BR OSN, ktorú spojenci zabezpečujú bezletovou zónou.
Slovensko sa podľa prezidenta Ivana Gašparoviča a premiérky Ivety Radičovej do vojenských zásahov v Líbyi zapájať nebude. Gašparovič však zdôraznil, že v budúcnosti môže nastať situácia, ktorá povedie k prehodnoteniu našej neúčasti na operácii.
Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda po rokovaní šéfov diplomacie EÚ v Bruseli povedal, že je pri zásahoch v Líbyi za zdržanlivosť. Spojenci by mali podľa neho použiť silu až pri porušení bezletovej zóny.